Informačná asymetria v praxi zubára

Jedného dňa (lepšie povedané jednej noci) sa Peter zobudil na bolenie zuba. Presne o polnoci. Chvíľu vŕtal v postihnutom zube, potom nasadil Ibalgin a o hodinu už zasa drichmal. Ibaže o 5:54 sa zub ozval zasa. Zavolal teda do roboty že bude meškať a vybral sa k zubárovi. V čakárni chvala Bohu len traja odvážlivci.  A bolestivé prípady berú prvé. Nebude teda veľmi meškať - majster to nemá rád...

Do ordinácie sa dostal ako prvý. Prekvapenie na ráno? Jeden z tých troch odvážlivcov bol doktor - Ukrajinec, ktorý čakal s ostatnými na najdôležitejšiu osobu - setričku s funkciou nositeľky kľúčov. A možno bolo jeho úlohou zistiť nálady publika.

V každom prípade Petra hneď zobral do parády... 

"Jednótka charašó, dvójka charašó..." Ťuk Ťuk. "Trójka sľedóvať..."

Zubár boľavú stoličku našiel trochu s problémami, ale predsa  - ešte že v nej zostalo zapichnuté zlomené špáratko, ktorým Peter ráno sondoval, kam až diera po kaze vedie.

Nakoniec sa zubár - imigrant pustil do práce. Pracoval pomaly a systematicky. Peter sa modlil, aby nebola pravda úplne všetko, čo čítal v novinách a jeho modlitby boli vyslyšané. Nekonala sa žiadna mäsiarčina, ako u zubára, od ktorého pred rokom odišiel "z dôvodu prílišnej straty krvi a iných telesných tekutín". Pri pomyslení na toho doktora Petra striaslo. A pri pomyslení na jeho sestričku ešte viac.

"Tá musela robiť dozorkyňu v Dachau", pomyslel si. "To radšej Ukrajinca".

Ale nebolo všetko med lízať. Na Petrovo prekvapenie zubár zub neuzavrel amalgámom. Len ho zacementoval a "počkáme na pána dochtóra". Takže dovi o týždeň.

Pred dverami sa dozvedel, že ukrajinského doktora si najal ich miestny zubár (inak medzi nami Armén) na záskok - on už v ich strediskovej obci nerobí. Postúpil do Prahy.

O týždeň ho v ambulancii vítal už aj jeho známy lekár (do Prahy chodí na koniec týždňa a víkendy) a v tesnom závese za ním (zdalo sa, že vzdialenosť vždy presne dodržuje) lekár - učeň.

Lekár použil anestéziu (išlo sa hlboko) a začal pracovať. Práca mu išla od ruky a bol hotový skôr ako anestézia začala účinkovať.

Peter sa s trasúcimi nohami dostal do čakárne a usadil sa vedľa spolužiaka zo základnej školy. Na počudovanie, ten zažil rovnakú story, ibaže s trojtýždňovým predstihom. Najskôr ukrajinský cement, potom arménsky vrt a nakoniec amalgám v cene zlata. Peter sa veľmi zdieľať nemohol, lebo ústa mu práve ideálne stuhli. A stuhnuté vydržali do večera. Ešte že to sústruhu nevadí. Byť hovorcom, musel by brať sick day.

O týždeň neskôr už Peter zasa sedel v kresle. Opäť vŕtanie - tentoraz bez anestézie (ako povedal doktor: "Aj tak to minule nejako nezaberalo...")  a potom vyberanie nervov. Pri treťom RTG v priebehu 10 minút začal Peter dumať, ako je to s tým hromadením RTG žiarenia v tele, ale utešil sa tým, že niektorí Japonci to v Hirošime a Nagasaki dali aj celkom blízko miesta dopadu.

Pri štvrtej návšteve konečne zub uzatvorili amalgámom. Jeden zub vyšiel Petra na 100€ v doplatkoch v hotovosti. Ale odniesol si jednu cennú skúsenosť, s ktorou sa so mnou podelil. Na zuboch, ktoré zubár označil ako "sľedóvať" si našiel kazy.  Takže zubár o nich dávno vedel, ale nechal veci "vyhniť". Jedna plomba stojí 20€, umŕtvenie zuba 100€.

Krát 32 zubov normálneho homo sapiens. A to sme ešte nezačali robiť zubné implantáty, mostíky, atď.

Dobrý biznis pre zubára, ktorý vie rozmýšľať a nelieči hlava - nehlava.