zábava

Dnes len jeden dokument... Zakrúžkoval som jedno priezvisko, ale pre znalcov Prievidze je dôlezitejšie meno miestneho vodcu HM.

Prehlásenie autora: Popisované udalosti sú dielom fantázie autora a podobnosť s realitou (napríklad so zranením autora) sa zakladá na náhode (prípadne fantázii čitateľa).

Deži je zberateľ všelijakých divných vozidiel. Kráľovským klenotom jeho zbierky divov je Toyota Tercel (lowcostová to odpoveď Toyoty na Subaru 1800 a Leone - v skratke - niečo ešte kockatejšie ako Škoda Forman, ibaže s voliteľným pohonom 4x4, redukovanou jednotkou a navijakom vpredu.)  Také auto nemá nikto v okolí... To je pre Dežiho dôležité.  Lebo ako povedal Memphis Raines v "Gone in 60 seconds": "There's too many self-Indulgent wieners in this city with too much bloody money!"  Presne tak. Každý frajer má dnes 911-tku alebo E-type. Na Slovensku ich je isto viac ako Tercelov... A vôbec - čo je to za športiak bez veľkého kufra, piatych dverí a navijaka?

Počas práce v Dobrom Pastierovi som prestriedal už tri lokácie. Polerieka je oficiálne vedená ako salaš. A tak to tu aj funguje.  Chvíľu som si ale musel zvykať, že na je málo vecí ako v Maťkovi a Kubkovi. Vlastne…, všetko je úplne inak. Nepreskakujeme tu ohníky a netancujeme s vílami. Zato zábavy je stále dosť.

S blížiacim sa sviatkom Všetkých svätých sa zasa objavujú dobre mienené výzvy, aby kresťania tento bohapustý sviatok neslávili - "lebo druidi, mágia a čarodejnice masky a fuj vyrezávané tekvice s (predstavte si to božie dopustenie) zapálenou sviečočkou vo vnútri".

Počas posledných dvoch rokov som absolvoval Tour de Slovakia, počas ktorej som pôsobil cca území tretiny Slovenska. Prežil som si Šahy,  Považský Chlmec, Omšenie, Haluzice, Bzovík a najnovšie aj Kláštor pod Znievom a Polerieku.

Ak by ste mali pochybnosti, kde sa tá dedina s geograficko-popisným "moja-silná-stránka-je-kreativita" názvom nachádza, tak vedzte, že blahej nepamäti tvorila južnú hranicu panstva Kláštor pod Znievom.

Dnes som sa vybral kúpiť si tri fľaše žinčice na salaš do Vrícka. Bicyklom. Cez Vrícke sedlo. Dvakrát. Dvadsaťdva kilometrov tam, dvadsaťdva späť. Moje cyklistické výkony v posledných rokoch končili niekde v horizonte Pravenec - Prievidza. Bol som zvedavý, čo sa stane.

Deviaty kilometer:

Na život na krupinskej planine si treba zvyknúť.

Už som zažil na svojej záhrade všelijakú háveď. Okrem mojich zvierat aj lane, srny, dokonca podľa stôp aj diviaky. Cudzieho koňa stojaceho pod prístreškom pred vchodovými dverami. Cudzieho psa vyjedajúceho pomyje mojim sliepkam. Kunu spiacu na motore auta...

Ale včera zvieracie návštevy dosiahli level "Zvláštnosti ruskej poľovačky v zime"

Prvé slovo, ktoré ma k môjmu aktuálnemu životu napadá, je dynamika. Každý týždeň totiž mením bydlisko o sto kilometrov. A každý deň na Ambrošovom laze nad Bzovíkom je zmena. Žiť v komunite desiatich klientov, niekoľkých ekológov a asi 60 kusov statku znamená, že "neviem ani dňa, ani hodiny". Teda často neviem ani aký je deň v týždni.

神去なあなあ日常 - Wood Job!  - Práca s drevom!

Zdroj: http://blog.asianinny.com/films/film-review-wood-job/

Vždy som Japoncov považoval za príliš vzdialených našej mentalite. Boli to vždy ľudia z iného storočia.