Cesty v okolí Vyšehradu

V priamej úmere k tomu, čím viac sa na Vyšehrade kope, tým viac rôzni nadšenci a amatérski archeológovia prichádzajú so všakovakými teóriami, ktoré sú jedna krkolomnejšia od druhej. A bohužiaľ, vychádzajú z prác doteraz rešpektovaných odborníkov - archeológov.
Namiesto toho, aby sa použil zdravý rozum a orezalo sa všetko, čo je zjavná fabulácia sme nútení počúvať stále rovnaké nezmysly. A to len preto, aby na seba ich autor pritiahol pozornosť. Aj keď len variáciami na danú tému prázdnej slamy.

Jednou z teórií, ktoré stále strašia v odbornej aj turistickej literatúre je možnosť, že by Vyšehrad bol strážnym hradiskom na prechode horného povodia Nitry (čiže Nitrianskej župy) do povodia Turca (čiže župy Turčianskej). Táto teória dostáva rozlet a vychádza z nej ďalšia teória, ktorá hovorí o Vyšehrade ako prechode z hornej Nitry do Turca - a tu sa varianty trochu množia -1. popod Vyšehrad zo Solky do Jasenova z južnej strany (po starej ceste cez Keleš), 2. zo Solky cez samotné hradisko do Jasenova (prečo?, prečo?? prečo??? by sa niekto trepal do výšky 800 metrov nad morom cez morda terén, keď nemusí stúpať ani do výšky 700 metrov na inej trase???), 3. cez Vyšehradné do Jasenova cestou, ktorá aspoň približne kopíruje dnešnú cestu číslo 519. Skrátka, trasa je nepodstatný detail, dôležité je, aby viedli blízko Vyšehradu - "lebo Vyšehrad". Spoločné majú tieto tri trasy to, že všetky by radi mali ako svoju súčasť aj mýtnu stanicu.

Poďme si teda naliať čistého vína mapových podkladov.

Aby si situáciu vedeli predstaviť aj menej znalí geografie mikroregiónu, pridávam výsek z mapy.

Zdroj: https://mapy.hiking.sk/

Všimnite si najmä modrú značku, ktorá prechádza na hrebeň pohoria Žiar z obce Nedožery. Táto cesta kopíruje až po bod “Žiare” starú obchodnú a poštovú cestu. Od tohto bodu stará cesta pokračuje lesnou cestou až ku križovatke medzi Jasenovom, Rudnom a Budišom.

Preto pri nej môžete nájsť nádherné dvojité úvozy. Kto chce, môže sa tam vybrať aj na horskom bicykli. Na úseku modrej značky nad Nedožermi je gravitačný trail a celkovo trasa nie je náročná - je to skrátka najpohodlnejší horský prechod, aký sa dá v oblasti nájsť.

Z obce Solka stúpa k Vyšehradu po lúkach a potom lesom dodnes iná cesta, ktorá kopíruje trasu starého úvozu - pôvodne jedinej cesty na Vyšehrad z tejto obce - dalo sa ňou dostať až hore na hrádok (je terminologicky nesprávne spájať fungovanie pravekého hradiska so stredovekým kostolom), ale väčšina návštevníkov končila cestu pri kostole pod hrádkom - či už cestu pravidelnú - nedeľnú, alebo cestu konečnú - pohrebnú.
Neskôr, po zániku kostola a hrádku fungovala táto cesta ako prístupová cesta k pastvinám a poliam pod Vyšehradom.
Samozrejme, prechod do Turca bol možný, ale isto táto cesta nebola súčasťou diaľkovej trasy, nedaj Boh s mýtnou stanicou.

Ako základ našej mapovej argumentácie, ktorá sa prieči poňatiu Vyšehradu ako stredovekého cestnému uzla si zoberme plán cestnej siete z 18. storočia, konkrétne z roku 1787. Popisuje obchodné sa poštové cesty od Bratislavy po Nedožery (áno, presne tak, po NEDOŽERY).
Zaujímavé je, že v Bieliciach (pri dnešnom Partizánskom) sa obchodná a poštová cesta rozdeľujú. Zatiaľ čo obchodná pokračuje údolím Nitry, poštová pokračuje údolím Nitrice aby sa do údolia Nitry vrátila cez sedlo Breziny pri Novákoch a pokračovala stále po pravom brehu rieky Nitry cez Bojnice (poštová stanica Bajmocz) a Lazany až do Nedožier. Tam sa obe cesty spájajú, aby spoločnou trasou prešli z Nedožier do Rudna cez pohorie Źiar.
Ak sa vám zdá divné, že obe vetvy cesty neviedli po celej trase po ľavom brehu Nitry, ale poštová išla bočným údolím a aj potom sa držala na pravom brehu, tak ste na správnej stope.
Cisársky poštmajster Matej Taxis totiž v roku 1552 trasoval poštovú cestu do Sedmohradska (Via Magna) po pravom brehu Nitry, bezpečnejšom pred tureckým nebezpečenstvom.
Zároveň obchodná cesta spájala mestá a mestečká s trhovým právom, čo poštová cesta nemusela.
Spolu šli obe vetvy cesty len tam, kde sa cesta považovala za bezpečnú, resp. nebolo vyhnutia. Ako napríklad na pri prechode pohoria Žiar. Táto cesta ani neuvažuje o prechode bezprostredným okolím Vyšehradu.

A  tu je už výsek spomenutého plánu.

Zdroj: https://maps.hungaricana.hu/en/MOLTerkeptar/5082/view/?bbox=4812%2C-2018%2C7187%2C-883

Isto ste si všimli charakteristické zalomenie trasy, ktoré sa zhoduje s modrou turistickou značkou na prvej mape.
Túto “diaľnicu” cez pohorie Žiar ostatne podrobne popísal Štefan Janšák už v roku 1953 v článku “Predveké cesty”, ktorý vyšiel v Geografickom časopise. Ako názov napovedá, Štefan Janšák predpokladá jej využitie už v praveku. Sme však kritickí a očakávame tam preto na potvrdenie aspoň riadny depot, keď už nie pravekú mapu s vyznačením tejto cesty.

Cesta to bola významná. Vyberalo sa na nej mýto a fungoval aj hostinec na hrebeni pohoria.
Škoda, že tento jeho popis ďalší archeológovia a historici ignorovali a snažia sa ho ignorovať aj ďalej. A tak spĺňajú to, čo napísal sám veľký Janšák: “Na základe malého počtu archeologických nálezov robily sa ľubovoľné závery, ktorých slabiny zakrývali bádatelia príliš extenzívnym výkladom. Praveké dopravné cesty, hoci šly po zemi, zmenily sa takto na obyčajné vzdušné čiary, spojúce zhruba na desiatky, ba i stovky kilometrov od seba vzdialené archeologické objekty, ktorých príbuznosť a súvislosť sa iba predpokladala alebo pre potrebu výkladu umele stvorila”.

Ale vráťme sa späť k ceste. V Janšákových časoch ešte žili ľudia, ktorí si túto cestu pamätali ako významnú. Ostatne, mohol si ju pamätať ešte aj samotný Štefan Janšák.

Význam tejto trasy dramaticky poklesol s vybudovaním železničnej trate do Nemeckého Pravna (1909), čím sa zvýšil význam tohto mestečka.
V rovnakom období zažívalo prudký ekonomický prepad Slovenské Pravno. Kedysi to bola obec s právom trhu, ale po vybudovaní železničnej trate z Vrútok do Zvolena (1872) sa stalo odľahlou dedinou mimo hlavných trás.
Zároveň stále platilo, že hauerlandské obce mali medzi sebou čulé vzťahy, či už ležali na nitrianskej alebo turčianskej strane Žiaru. A tak vznikla potreba vybudovania novej cesty, ktorá by spojila turčianske nemecké obce s Nitrianskym Pravnom (Német Próna, Deutsch Proben, Nemecké Pravno).
Lokálnych ciest spájajúcich navzájom tieto obce bolo viacero. Ich popis podáva Anton Petrovský-Šichman v zborníku "Slovenské Pravno" z roku 1964. (Odporúčame!)
Prvá riadna cesta medzi Nitrianskym Pravnom a Jasenovom sa cez Vyšehradné vybudovala na začiatku 20. storočia.
Na tejto mape (je o čosi mladšia ako tretie vojenské mapovanie) vidíme už železnicu do Nitrianskeho Pravna a aj cestu z Nitrianskeho Pravna do Jasenova. Je to tzv. “ druhá stará hradská”. Stará hradská to bola pre ľudí, žijúcich cca po druhej svetovej vojne. Počas nej sa totiž vybudovala súčasná trasa cesty 519 (nová hradská) medzi Nitrianskym Pravnom a Jasenovom.
Za Janšákových čias sa starou hradskou nazývala cesta z Nedožier do Rudna (čiže naša stará známa modrá značka), ktorá je stále viditeľná (a pre istotu zvýraznená zelenou).

Zdroj: https://maps.hungaricana.hu/en/HTITerkeptar/2852/view/?pg=0&bbox=4343%2C-2832%2C5420%2C-2158

Pozrime sa teraz na niekoľko máp oblasti z druhej polovice 19. storočia.
Ani na mape z roku 1880 nevidíme žiadnu cestu cez Jasenovo a Vyšehrad (resp. jeho blízke okolie). Mapa je veľkej mierky, takže jej odpustíme aj chybné smerovanie cesty z Rudna do Malej Čausy (K. Czausza).

Zdroj: https://maps.hungaricana.hu/en/HTITerkeptar/567/view/?bbox=383%2C-2337%2C1794%2C-1663

A žiadna cesta väčšieho významu nie je v okolí Vyšehradu uvedená ani v mape z Atlasu Uhorska (bez datovania, ale uvažuje sa o 80.-tych rokoch 19. storočia. Náš známy horský prechod z Rudna do Nedožier je pritom jasne viditeľný.

Zdroj: https://maps.hungaricana.hu/en/HTITerkeptar/1628/view/?bbox=-2598%2C-3683%2C5392%2C135

Na výreze z mapy cestnej a železničnej siete turčianskej župy z roku 1911 vidíme cestu z Rudna (Turóczrudno), ktorá stále kopíruje historickú cestu. Kompletne obchádza Jasenovo  (Turóczjeszeno) a stúpa cez pohorie Žiar svojou historickou trasou.

Zdroj: https://maps.hungaricana.hu/en/HTITerkeptar/1625/view/?bbox=1765%2C-8030%2C11268%2C-3489

Na náprotivku tejto mapy z nitrianskej strany (a roku 1910) je situácia ešte výraznejšia. Aj cesta z Kľačna (Nyitrafó) do Vrícka je dôležitejšia ako cesta cez Vyšehradné (Felsópróna) do Jasenova.

Zdroj: https://maps.hungaricana.hu/en/HTITerkeptar/1384/view/?pg=1&bbox=4329%2C-3116%2C7954%2C-846

Po niekoľkých pohľadoch z turčianskej strany sa vráťme znova do nitrianskej župy a pozrime sa, ako vyzerajú trasy, ktoré by tak veľmi chceli byť hlavným prechodom cez Žiar a prechádzať cez priamo cez hradisko Vyšehrad alebo v jeho blízkom okolí.
Najprv ponúkame pohľad na chotár Solky (Nyitraszalka) a Pravenca (Kispróna) z roku 1892. Cesta na Vyšehrad, ktorú niektorí pasujú za hlavný prechod je len cestou po hrebeni na Keleš (Kelesch) a končí na poliach pod Vyšehradom (Visehrád).  V spodnej časti obrázka môžete vidieť modrú posuvnú lištu. Radšej si ju nevšímajte.

Zdroj: https://maps.hungaricana.hu/en/MOLTerkeptar/14650/view/?pg=12&bbox=175%2C-2015%2C1987%2C-881

Ostatne, táto funkcia spojnice medzi dedinou a hradom (hrádkom) a kostolom je viditeľná aj z lidarovej snímky (ktorú pridáme  čo najskôr) a staršej tereziánskej mapy katastra obce Solka z roku 1779.
Čo je mimoriadne zaujímavé na tejto mape, sú chotárne názvy. Súčasná lokalita Keleš, ktorej názov sa za posledných 150 rokov nezmenil, sa na tejto mape volá ešte pekne starosvetsky Dolné Vráta (Dolni Wrata) a nie len tak - na danom mieste sa nachádza cca 70 metrov dlhý val, v ktorom isto stála dnes už nezachovaná brána).
Vyššie je v mape označená ešte jedna brána, tentokrát horná (Horni Wrata)

Zdroj: https://maps.hungaricana.hu/en/MOLTerkeptar/3810/view/?bbox=11353%2C-6714%2C18072%2C-3503

 Zato naša “diaľnica cez Žiar” je vyznačená ako riadna cesta medzižupného významu - tak ako sa dá sledovať v teréne doteraz a tak, ako ju popísal Štefan Janšák od horného konca Nedožier (Nádasér).

Zdroj: https://maps.hungaricana.hu/en/MOLTerkeptar/14650/view/?pg=24&bbox=-49%2C-1052%2C1763%2C83

 Až na mape z roku 1913 máme vyznačenú odbočku na obec Jasenovo (a ďalej Nitrianske Pravno)

Zdroj: https://maps.hungaricana.hu/en/HTITerkeptar/1629/view/?bbox=-47%2C-3152%2C1950%2C-2198

 Kadiaľ trasa tejto cesty prebiehala, je, žiaľ, záhadou aj pre mnohých súčasníkov. Na pomoc si preto zoberieme ortofotomapu z roku 1950.
Na nej je jasne viditeľné, že na začiatku 20.storočia pristupovali k budovaniu ciest trochu inak ako to bolo cca o 30. rokov neskôr (počas 2. svetovej vojny). Vtedy sa cesta číslo 519 budovala tak, aby stúpala podľa možnosti čo najmenej.
Na začiatku 20. storočia sa cesta trasovala od Jasenova údolím potoka, aby prešla cez Vyšehradské sedlo a potom znova strmo klesala do najbližšej doliny a popod Hepeš prešla popri súčasnom salaši, aby sa na príjazde k nemu napojila na aktuálnu cestu 519.
Podotýkame, že v teréne je cesta stále viditeľná. Veľmi pekne na turčianskej strane, ale aj na úseku tesne pod sedlom na nitrianskej strane.

Na obrázku sme jej trasu zvýraznili červenou.

 

Zdroj: https://mapy.tuzvo.sk/HOFM/

Tak si to teda zhrňme.

Cez pohorie Žiar prechádza viacero lokálne významných prechodov, slúžiacich na prechod cez hrebeň tohto relatívne nízkeho pohoria najmä medzi hauerlandskými obcami s nemeckým osídlením (Vyšehradné, Kľačno, Hadviga, Brieštie, Jasenovo)

Z diaľkového hľadiska sú dôležité štyri.

Prvým je cesta z Nedožier do Rudna (stará stará hradská, Via Magna, kráľovská poštová cesta).

Druhým je prechod z Nitrianskeho Pravna vybudovaný pravdepodobne medzi rokmi 1911-1913  (nová stará hradská). A v tomto bode bude možno kameň úrazu. Keď totiž dvaja ľudia hovoria o starej hradskej, môžu hovoriť o dvoch rôznych starých hradských.

Tretím je nové trasovanie tejto cesty, súčasná cesta 519 (nová hradská).

Štvrtým je prechod z Kľačna do Vrícka, ale tomu sa budeme venovať v osobitnom texte.
Cesta zo Solky na Vyšehrad mala vždy len úzko miestny význam v rámci katastra obce Solka.

Tu predbežne naše rozprávanie ukončíme, aj tak je už mapovo dlhé až dosť.
Možno snáď malá poznámka na záver. Všimli ste si, odkiaľ pochádza väčšina mapových podkladov? Nech niekto niečo hovorí o tom, ako si Slováci vážia históriu... Je to len ďalšia z fabulácií...