Tajné chodby na slovenských hradoch a v slovenských kostoloch

Slovensko je plné hradov a kostolov. Je v prirodzenosti hradu, že pochádza zo stredoveku a v prirodzenosti kostola sa táto vlastnosť nachádza poväčšinou taktiež. A k takýmto starým budovám sa viažu povesti, rozprávky a podobné útvary ľudovej slovesnoti. Postupom času k nim pribúdali útvary modernej slovesnosti autorov textov pre sprievodcov po hradoch. Ono je totiž jednoduchšie povedať, že z hradu A vedie tajná chodba  do kostola B (aby návštevníci híkali a snažili sa ju odlupovaním historického obkladu nájsť), ako vysvetliť, že je to celé hlúposť. Vyvracači konšpiračných teórií o tom vedia svoje.

Ako príklad pre kritický rozbor si vezmime Bojnický zámok a Kláštor piaristov v Prievidzi. "Traduje sa", že ich spája tajná chodba. Vychádza z hradnej studne a ústi do krypty pod piaristickým kostolom. Alebo opačne. Podľa toho, či išiel hradný pán na omšu do Prievidze, alebo sa vracal...

Najskôr trocha matematiky: Vzdialenosť medzi uvedenými objektami je približne 2,5 kilometra. Aby bola táto vzdialenosť prekonaná, bolo treba vykopať dielo, ktoré môžeme prirovnať k banskému dielu zvanému dedičná štôlňa. Pri troche zjednodušenia je to banská chodba, ktorá slúži na odvádzanie vody z bane - kanál hlboko pod zemou s miernym klesaním smerom od bane.

Kremnická Hlboká dedičná štôlňa je dlhá sedem kilometrov a razili ju (zrejme želiezkom a kladivkom) 94 rokov. To by (prenesené na podmienky Bojníc a Prievidze) znamenalo, že kvalifikovaný personál potreboval v danom historickom období na prekonanie vzdialenosti od zámku po kostol plus-mínus 33 rokov. Zaujímavé, že nikde sa nezachovali záznamy, ktoré by potvrdzovali, že takýto personál na zámku pracoval. Aha, je to tajné...

Keď sme už pri tých baníkoch. Ich prítomnosť by sa dala ukryť v záznamoch, ale nedala by sa ukryť v reálnom živote na hrade. Ťažko by sa im bolo bránilo, aby neliezli do miestnych krčiem a nekecali, čo vlastne na tom hrade robia.

A kde sa stratila vyťažená hornina? Pri minimálnych rozmeroch chodby 0,6 x 1,6 metra to vychádza medzi Bojnicami a Prievidzou na 300 tatroviek. A to je už slušná banská halda.

Ďalšia prípadná námietka: "No, oni razili rýchlešie, lebo nekopali cez tvrdú horninu, ale cez piesok, ktorý je nad ňou!"

Geniálne riešenie. Ibaže každý, kto kopal čo len studňu vie, čo sú dva najväčšie problémy práce v podzemí - tlak okolitej horniny a voda. O jednom aj druhom sa mohli presvedčiť baníci pri ostatnom prievale v Novákoch - nech im Pán dá večné odpočinutie. Piesok a voda vykonali svoje.  A to ani nekopali popod rieku Nitru, čo by museli bojnickí hradní kopáči zvládnuť, ak by sa chceli prekopať až do Prievidze. Keby aj boli fakt dobrí a  vydržalo to paženie, voda by vykonala svoje a tajná chodba by potrebovala na odvodnenie vlastnú dedičnú štôlňu. :-)

A to sme sa ešte ani neobtreli o problematiku vetrania.

Ale poďme ďalej.

"Nie každá tajná chodba musí ústiť 2,5 kilometra od hradu. Môže ústiť aj niekde hneď za hradbami."

Iste - môže. Ale znova narážame na problém s pracovnou silou a presnou - veľmi presnou banskou geometriou. Trafiť sa "presne do tamtej studne" nie je sranda ani dnes a aj v novovekých banských dielach (17.- 20. storočie) sa na takéto práce používali kvalifikovaní banskí inžinieri s všelikakými finesami - niekedy primitívnymi, ale o to viac skúseností museli mať.

Problém je aj v úplnom nepochopení stredovekého hradu ako obrannej stavby. Stavať obrannú stavbu a oslabiť ju tým, že sa do nej dá dostať aj inak ako hlavnou bránou... To je hlúposť nad hlúposť, fungujúca iba v ríši rozprávok (alebo ak chcete - fantasy). Najmä ak má chodba ústiť kdesi v samom strede hradu. A ešte lepšie v studni, ktorá je pre obliehaný hrad podstatná. Stačilo ju znečistiť a potom čakať...

Nikto nemohol predpokladať, že po vykopaní chodby (časovo, personálne, finančne, technologicky náročný proces aj keby sa chodba končila sto siah za hradom) zaviaže všetkých zainteresovaných prísahou mlčanlivosti a tí ju budú dodržiavať. A zainteresovaní sú (ako sme už spomínali) aj všetci sedliaci, čo s kopáčmi sedeli v krčme. Pripojme si bežné animozity medzi panstvom a poddanými, pridajme pár osobných konfliktov medzi obyvateľmi hradu a podhradia (pre majetok alebo baby, to je jedno) - a máme v prípade existencie tajnej chodby, o ktorej všetci vedia, zarobené na prúser.

Iný prípad sú výpadové bránky. Malé bránky v hradbách (ucho ihly) slúžili v prípadoch, že z obliehanej stavby chceli vypraviť malý oddiel vojakov napr. na prepad a zaklincovanie obliehacieho dela a pod.. Prípadne na vyslanie či prijatie poslov. Nebolo treba otvárať hlavnú bránu (čo bol vždy najslabší bod obrany a tým pádom patrične "zahasprovaný" a v prípade obliehania dodatočne opevnený). Nikto nebol taký blbý, aby ju pri hroziacom nebezpečenstve dobrovoľne otváral. Aj samotné výpadové bránky boli pre obrancov nebezpečné, o čom sa mohli presvedčiť poslední obrancovia Konštantínopolu.

Čo ľudí často mätie, sú stredoveké mestské pivnice. Pivnica v stredoveku neslúžila len na skladovanie zemiakov. (Technická poznámka - zemiaky neboli ešte dovezené). Pivnica slúžila na skladovanie všetkého, čo potrebovalo chlad a vlhko. Napríklad ľadu.  Áno - kým neboli vynájdené mrazničky, ľad sa v zime nasekal, narezal a nanosil do hlbokej pivnice - ľadovne. Tam sa zahádzal slamou a v dobrej pivnici - ľadovni prežil do ďalšej zimy, aby si mohol pán domu dať v horúčave kolu s ľadom.

Dobrá ľadovňa bola často až v treťom podzemnom podlaží.  Okrem toho sa v podzemí skladovalo víno (a to pil každý a každý deň) a teda bolo treba veľa - veľa miesta v podzemí. Stredoveké mestá sú prešpikované pivnicami a chodbami. Ak bola dobrá hornina (bojnický tuf), ľudia to radi využili. Zároveň ale museli rešpektovať statické požiadavky už existujúcich stavieb, preto sa celé bloky horniny nechávali nedotknuté. Časom sa ale zmenila dispozícia stavieb na povrchu, bolo treba pristaviť do pivnice nosný múr, prípadne sa mohlo začať kopať niekde, kde predtým stál dom. Prípadne sa spojili dva susedné domy do jedného veľkého, vykopala sa spojovacia chodba (kremnická fara) - a už nám vzniká labyrint...

Zároveň si musíme uvedomiť, že stredoveké mesto bol organizmus, ktorý sa časom vyvíjal nie len horizontálne (búranie a stavanie nových domov), ale aj vertikálne (do výšky). Príkladom sú stredoveké pivnice v Kremnici, ktoré majú do ulice (pod ulicu) portály - zamurované vstupy - "určite tajné chodby". Konšpirácie prosté vysvetlenie znie, že vonku na ulici sa postupne usadzoval odpad, blato, hlina, hnoj, proste všetko a ulica rástla do výšky, zatiaľ čo dom stál na mieste. A po pár storočiach bolo zrazu prvé poschodie domu na úrovni ulice a prízemie pod zemou...

A na záver. Pokiaľ viem, žiadna tajná chodba nebola na zatiaľ na Slovensku nájdená, hoci vraj a údajne ju má každý jeden hrad a mnohé kostoly.

Ak ma ešte niečo v tejto súvislosti napadne, tešte sa na doplnenie článku.