Skúter Tatran 125 predaný
24. júna 1929 sa udial veľký deň v histórii dediny Považská Bystrica. Dovtedy tam existovala len farská škola, píla a tehelňa. V ten deň sa začala stavať fabrika.
Zbrojovka predznamenala rozvoj dediny na mesto, ako ho poznáme dnes. Pre ilustráciu - v roku 1931 pracovalo v zbrojovke 298 pracovníkov a v roku 1939 už 6 142. Náboje nás momentálne nezaujímajú, takže prejdeme k motocyklom. Hneď po skončení druhej svetovej vojny sa v Považskej Bystrici zišla štvorica vývojárov - čo meno a značka, to pojem. Ullmann zo Zbrojovky Brno už počas vojny experimentoval s motocyklovými motormi objemu okolo 200 centimetrov kubických. Vincent Sklenář z firmy Ogar mal zasa skúsenosti s motorkami objemu 350 a výkresovú dokumentáciu podvozkových častí doniesol aj do Považskej Bystrice (Ale na moped musel aj tak robiť všetko odznova :-)). Tretí z tímu, Žniva, je najmenej známy. Štvrtý - Nagy - bol síce najmladší, ale mal niečo veľmi dôležité - motocykel Puch, ktorý rozobrali do šróba a podľa neho vytvorili prvý Manet 90 - malý motocykel so zdvihovým objemom 93 cm3. Konštrukcia motora je zaujímavá, je to totiž dvojpiestový jednovalec. Ak si to neviete predstaviť, nevadí. Ani ja nie, kým som si nepozrel obrázok.
Potom však kreativita motorkárov z Považskej Bystrice dostala socialistické obmedzenia a závod vyrábal vlastný klon Jawy 50 - po slovensky Pioniera. Nasledovali variácie na Simsona, čiže Jawa 90 Cross a Roadster.
V 60-tych a 70-tych rokoch mala továreň dokonca vlastný pretekársky tím v komických objemoch 50, 75, 100 a 125 cm3 a pretekalo sa na endurách Tatran. V roku 1978 na Šesťdňovej všetci traja členovia tímu došli na prvom mieste. Bol to najväčší úspech týchto strojov. Osadzované však boli západnými komponentmi, napr. tlmičmi Koni, ihlovými ložiskami Durkopp, používali sviečky Bosch a oleje Castrol. A ak niekto začne hovoriť niečo v zmysle, že socialistický štát dával peniaze na podporu športu, tak vedzte, že tieto diely si kupovali sami jazdci na západe z diét.
Po Manetoch je asi najznámejším výrobkom Považských strojární skúter Tatran. Je to samostatná a veľmi vydarená konštrukcia. Okrem celkového zakrytovania je stroj vybavený aj dynamoštartérom. Takže žiadne kopanie do páky, ale pootočenie kľúčikomm, stroj zabuble a už sa fičí... a radí sa dvoma pedálmi pätou a špičkou nohy. Veľmi návykové.
Momentálne je v mojej dielni a na predaj skúter Tatran 125 (zdvihový objem 123 cm3, výkon 7 koní pri 5 300 otáčkach). Je, bohužiaľ, odhlásený a katastorficky nastriekaný. Pôvodný majiteľ ma požiadal, aby som ho dal do pojazdnej formy, takže teraz bez problémov jazdí, brzdí, svieti, ale na ostatné nemám čas. Ostatne, mojím zadaním bolo len spojazdniť ho, pretože od roku 2010 nejazdil.
Na stroji treba urobiť malú opravu plechu, dať mu krajší a trvanlivejší lak (tento sa po dotyku s benzínom rozpúšťa a celkovo je hnusný), vymeniť chróm predného svetla a plast zadného. Plus dokúpiť plexištít a kryt sviečky. Toť vše.
Takže ak niekto chcete robustného a lacného veterána vo veľmi dobrom stave, píšte, telefonujte faxujte... Teda vlastne len píšte alebo volajte... Cena dohodou.
P.S. Foto nájdete v galérii a TAKTO (alebo presnejšie TAKTO) nejako si ho predstavujem hotového.
EDIT: Skúter úspešne predaný po dvoch dňoch inzerovania za požadovanú čiastku. Keďže viem, kam odcestoval, určite ho pôjdem niekedy navštíviť. Novému majiteľovi želám veľa šťastných kilometrov!