Slovenský autobazár - zaspatý v 90. tych rokoch alebo len práčka peňazí?
V rámci mojich konzultačných služieb som sa dostal už všelikam, ale tentokrát som zažil echt slovenské podnikanie.
Zháňam pre klienta BMW Z4. Nie je to práve dvojková Octavia "vdízli" a klient mal presne vyšpecifikované, čo auto musí obsahovať, takže výber je dosť obmedzený. Prešli sme nemecké a české ponuky, aby sme nakoniec objavili zaujímavé auto hneď za humnami. Auto som zarezervoval a dohodol som si obhliadku. Predávajúceho (síce majiteľ bazára, ale "s autom chodila manželka") som upozornil, aby boli pripravené všetky dokumenty - aby vec odsýpala. V stanovený deň a stanovený čas sme sa dostavili na dohodnutý vyštrkovaný "plácok". Dohodnuté auto nikde, zato všelijaké ojazdené vraky v rôznom štádiu rozkladu všade naokolo. Frikulín z búdky nám vysvetlil, že auto si pôjdeme vlastne pozrieť inam, ale ešte nemôžeme, lebo brat majiteľa ešte nie je doma.
Možno som sa mal s klientom hneď otočiť a vyraziť hľadať iné auto. Povedal som si však, že každý máme občas blbý deň a dám im ešte šancu - skrátka sa mi nechcelo zasa trepať domov...
Prešli sme teda na adresu číslo dva. Auto sme vyobzerali, skontrolovali. "S radosťou" sme zistili, že strecha sa nedá spustiť - na prémiovom kabriolete dosť podstatná závada. "Stačí doliať olej", opáčil frikulín a to som už mal dosť. "To som si mal doviesť vlastný?" pomyslel som si. Zachoval som dekórum a vypýtal som si papiere (servisnú knižku a spol.). "Zavolám majiteľovi", pustil sa do akcie frikulín, bez náznaku ospravedlnenia, že práve rieši niečo, o čo som ho prosil už pred týždňom a zopakoval som mu to včera večer. Po dalšej pol hodine sa objavil nie majiteľ, ale jeho brat, ktorý samozrejme tiež žiadne doklady nemal, lebo "sú v dome a brat nie je doma". S autom som medzičasom absolvoval skúšobnú jazdu. Bohužiaľ, klient sa počas testovania do auta zaľúbil, takže namiesto otočenia na opätku začal vyjednávať o cene. Poznám tie stavy, ale zatiaľ som okrem okamžitej ponuky iného - lepšieho auta na to nenašiel liek. "Brat majiteľa" ho ale drsne odbyl s tým, že o cene sa jednať nebude, lebo to nepotrebuje a auto predá za cenu, akú inzeruje. Želám mu veľa šťastia, s takýmto štýlom ho bude čoskoro potrebovať.
Takto mohol fungovať do začiatku krízy. Áut je teraz chvalabohu plno a zákazníci môžu vyberať. Na naliehanie klienta sme im dali ešte termín na reparát. Osobne by som už s takými ľudmi nejednal.
Cestou späť sme sa na odreagovanie zastavili vo všetkých bazároch v Bazáriciach nad Bebravou. Neviem, koľko ich bolo, stratil som prehľad v piatom a to boli ešte dva počas obedňajšej prestávky zatvorené - bez označenia. V každom prípade to bola až na jednu výnimku otrasná skúsenosť. Autá nehorázne drahé, nehorázne špinavé. Ešte sa mi nestalo, aby som siahol po kapote auta a lak na dotyk pôsobil ako tristodvadsiatka šmirgeľ... Špina, špina...
Predávajúci očividne nemali záujem ani o predávaný tovar, ani o klienta. Mal som pocit, že som sa ocitol v mafiánskej práčke - biznis naoko. V jednom z bazárov sedela celá banda frajerov na starej sedačke pod strieškou a veselo diskutovala. Úsmev som im z tvárí vyhnal až tým, že som otvoril jedno z áut, ktoré považovali za zamknuté.
Za celý čas, čo sme sa pohybovali po bazároch, sa pri nás zastavil jediný predajca. A ešte nás vyhodili zpred miestneho zastúpnia škodovky. Vraj sa tam nesmie parkovať...
Ale späť k bazáru, kde mali záujem. Vyzeral k svetu - autá označené, kvalitné, čisté. A za priaznivé ceny. Ak to niekoho zaujíma, tak je to TENTO.
Počas tejto nezáväznej obhliadky som si uvedomil ešte jednu skutočnosť, ktorá súvisí viac so stavom automobilového priemyslu, ako s bazárnikmi. Moderné autá sú snáď plastovejšie ako tie, čo sa s nimi hráva môj syn na piesku. Objavil som len štyri autá, ktoré sa vymykali z mainstreamu a len jedno, v ktorom by som sa rád previezol, prípadne aj uvažoval o kúpe. Bohužiaľ, nebolo na predaj. Alfa Romeo Spider z roku 1989...
P.S. Bazár v Novom Meste nad Váhom optroti pumpe OMW obchádzajte oblúkom...