Racionalizovaný strach
Som obyčajný dedinský katolík so štyrmi štátnymi skúškami. Ale zažil som v živote všeličo. Aj recepcie, kde som sa pofotil s prezidentom - a keď som sa večer vrátil, nazul som gumáky a v obleku som išiel zatvoriť kurín...
Nebudem chodiť okolo horúcej kaše a poviem, že z môjho pohľadu je referendum jeden veľký prúser.
Vadí mi na ňom napríklad neustále strašenie ľudí. Moju rodinu žiadny homosexuál (a hádam ani homosexuálka) neohrozuje. Rovnako ako sexuálna výchova neohrozuje moje deti. Keď začne, budem bojovať. Ale preventívna vojna je zrejme najvyšší prejav strachu, aký poznám.
Vadí mi aj tzv. argumentácia KBTHH.
"Kade Bežal, Tade Ho Hnali" je typický výraz z Opatovej pri Trenčíne. Neznamená to len "kam vietor, tam plášť", ale aj to, že dotyčný hovorí len to, čo mu vyhovuje, prípadne dodatočne upravuje realitu svojho konania, racionalizuje ho - skrátka a dobre, dodatočne sa ospravedlňuje a vyviňuje.
Zdá sa mi, že aktivisti AzR a ich spojenci referendom racionalizujú svoj strach. Sú ľuda, ktorí hovoria, že strach je prirodzená reakcia. A zasa sú ľudia, ktorí hovoria, že strach je neprirodzený. Že je prejavom nedokonalosti človeka po prvom hriechu. Je to možné. A strach sa prejavuje rôzne. Niekedy človek, ovplyvnený strachom začne veriť, že v pivnici je bubák. Keď miera komplikovanosti spoločnosti presiahne istú mieru, začne veriť konšpiráciám. A sú ľudia, ktorí si zo strachu urobili dobrý biznis: Liečitelia, vedmy, šamani, politici a - aktivisti. Aby sme boli spravodliví, KBTHH argumentujú aj odporcovia referenda. Ale od ľudí, bojujúcich za vznešený cieľ, by som očakával viac. Lebo cieľ nesvätí prostriedky...
A tak sa stalo, že otázky, o ktorých sa malo (alebo nemalo?) 5 rokov odborne diskutovať na úrovni ústavných sudcov, náboženských predstaviteľov, psychológov a neviem koho ešte, sa vytvorila otázka, ktorá rozvracia spoločenské vzťahy. 8.2. sa zobudíme a budeme žiť tak, ako sme žili 6.2. (Manželstvo ako exkluzívny vzťah muža a ženy už v ústave máme, adopcie homosexuálnymi pármi sú politicky nepriechodné a tretia otázka je tak dobabraná, že..) Ibaže vzťahy budú už rozbité a bude treba dlhý čas, aby sa obnovili. A ak by mal niekto nejaký súdny spor a potreboval by SKUTOČNÚ spravodlivosť (berme teraz hypotetickú možnosť, že žijeme v krajine, kde súdy súdia spravodlivo): Nechal by rozhodnutie na súd, alebo by skúsil zjednať spravodlivosť referendom? Ja by som bral prvú možnosť.
Päť rokov štúdia dejín a archeológie ma naučilo pracovať s prameňmi. Rozoznať dobrú vedeckú prácu od pseudovedy. Dobrú argumentáciu od zlej. A päť rokov na marketingu bol rovnako dobrý kurz. Naučil som sa rozlišovať, čo je hodnoverné od toho, čo je účelové. Vidieť aj za naoko dobrými vecami autora, ktorý má istý úmysel. Preto sa nehnevajte, ale keď vidím blogy a články, ktoré sú len kompiláciu citátov z hlavnespravy.sk a stopautogenocíde, tak to za serióznu argumentáciu nepovažujem. Namiesto argumentácie kvalitnými argumentami sa argumentuje autoritami a linkovaním odkazov - ten a ten povedal to a to. A?
Keď pri rozhovore s aktivistami (a sú to teraz mnohí "bežní veriaci" dôjdeme k tomu, že svoj postoj vedia "vyargumentovať" zasa len linkom na magnificat slovakia, alebo podobné "médium" o ktorom ani nevedia, kto ho vlastní, kto ho vedie a aké sú jeho skutočné úmysly, tak vidím problém.
Ďalším problémom referendovej kampane je, že rôzne okrajové extrémistické skupiny sa stali spojencami AzR a katolíckej Cirkvi. Zároveň sa rôzne pofidérne weby stali zo dňa na deň serióznymi zdrojmi informácií. Obe skupiny (extrémisti a weby) sa zrazu začali brať vážne a tu si zavárame na problém.
Chápem, že cirkevná hierarchia má vážny problém, ako sa vysporiadať s aktivistami AzR. Len ťažko im môžu povedať, že sú proti referendu za takú bohumilú vec, ako je rodina. Ale keby chceli, isto by sa to dalo. Viem si predstaviť najmenej dva spôsoby.
Pastiersky list je síce decentný, ale tiež argumentuje len kazateľským štýlom, prípadne odkazom na autoritu pápeža Františka. Nie je to argumentácia v zmysle vedeckej, logickej argumentácie. Aktivisti však zorganizovaním referenda previedli náboženskú (ak chcete spoločenskú) tému do politickej roviny. Áno, referendum je politikum. Mali by argumentovať inak. Takto sa dalo v politickom svete argumentovať za Habsburgovcov. Ale list bol určený účastníkom bohoslužieb, takže to čiastočne beriem.
A čo povedať na katolíckeho kňaza, ktorý by strašne rád diskutoval o referendových otázkach na facebooku, ale len s tými, ktorí majú dostatočne vysoký I.Q.? Ja viem, KBTHH sa to nazýva "nekonvenčný životný štýl". :-)
Tretí problém je ohýbanie reality. Opäť vojna linkov a odkazov. Škandál so sexuálnou výchovou v Košiciach? Zatiaľ sa nič nepotvrdilo. Nemec odsúdený za neúčasť dieťaťa na sexuálnej výchove? Dozvieme sa, že v Nemecku by ho rovnako odsúdili za neúčasť dieťaťa na zemepise, čiže sexuálna výchova je sekundárny problém... Etc. Etc. ad absurdum et infinitum. O probléme pochopenia kauzality a korelácie sa nebudem vyjadrovať...
Ibaže ohýbanie reality dospelo do štádia, keď virtuálna realita môže výrazne zdeformovať aj tú fyzickú.
Myslel som si, že na Slovensku sme sa už poučili a nenecháme svoj strach racionalizovať. Pretože strach nebýva dobrým radcom. Hitler dokázal tak doplašiť Tisa, že ten považoval za jediné riešenie vyhlásenie Slovenského štátu... A to znamenalo spojenie Cirkvi a extrémistov... Výsledky poznáme. Zbavili sme sa svojho nepriateľa. Vrátane žien, starcov a dojčiat... Tí, ktorí vtedy bojovali proti, sú dnes spravodliví medzi národmi.
Dnes nás plaší niekto iný. A aký bude výsledok tohto dnešného strachu? Aj v prípade, že AzR dodrží slovo a nepôjde do politiky, stane sa nasledovné: V referende bude hlasovať 3x ÁNO maximálne 10-15% obyvateľov (pravidelní účastníci bohoslužieb+extrémisti). Tým bude mať štát skvelú vyjednávaciu pozíciu pred odlukou Cirkvi od štátu. Ďalej to bude znamenať, že ak sa teraz dalo argumentovať 70%-tami katolíkov a registrované partnerstvá, adopcie homo-pármi a podobné otázky boli nepriechodné, od 7.2 to tak nebude. A potom začne taká zábava, že na tento predreferendový chaos si budeme spomínať ako na staré dobré časy...