Proti osudu
Fotografia je svedkom dejín. Dokumentom je samotný obrázok - to čo na ňom vidíme. Ešte zaujímavejšie bývajú často podmienky vzniku. A najzaujímavejšie osudy fotografov.
Kto by nepoznal túto fotografiu? Každý ju videl aspoň raz.
Zdroj: http://higherpictures.com/wp-content/uploads/2007/04/untitled16.jpg
Názov je pomerne dlhý: Vojaci Červenej armády vztyčujú červenú zástavu nad ríšskym snemom.
Svedectvo o zničenom Berlíne a triumfe Červenej armády. To je tá prvá rovina - historická.
Ak sa vám na tej fotografii zdá niečo divné, máte pravdu. Obrázok je nafotený až 2. mája 1945 (deň po definitívnej pacifikácii odporu v budove snemu) keď sa do Berlína dostal jej autor, fotograf Jevgenij Chaldej z agentúry TASS. Dym je zosilnený, vlajku šil Chaldej v Moskve z červených obrusov (preto ten švík) a pravá ruka vojaka, ktorý pridŕža toho s vlajkou, je upravená. Aj to je svedectvo o dobe vzniku.
Tu je porovnanie s detailu ruky s originálom.
Zdroj: http://en.wikipedia.org/wiki/Raising_a_flag_over_the_Reichstag
Ako neskôr vravel Chaldej, sám si hodinky na pravej ruke vojaka nevšimol. Všimol si ich však všemocný editor v Moskve a fotograf musel snímku retušovať. Vojak Červenej armády je hrdina! Nerabuje "časy"!
Potiaľto je príbeh fotky relatívne známy. Donekonečna sa bude debatovať o identite vojakov na fotke. Fakt je ten, že ani samotný Chaldej ju nepoznal. Zobral jednoducho pár vojakov, čo boli práve nablízku a vyliezol s nimi na strechu snemu.
A čo dejiny fotografa?
Zdroj: http://en.wikipedia.org/wiki/Yevgeny_Khaldei
Chaldej pochádzal z osady Juzovka (dnešný Doneck - hej presne TEN Doneck). Narodil sa 23. marca 1917 do nie práve najpokojnejších čias a ako kainovo znamenie sa s ním celý život niesol jeho židovský pôvod.
Nemal ešte ani rok, keď v Juzovke zažil prvý pogrom. Černosotnenci pri ňom (okrem iných obetí) zabili Jevgenijovu matku a dedka. Jevgenij prežil s jazvou od guľky, ktorá zabila jeho mamu...
Jevgenijovho otca a nevlastné sestry hodili Nemci za druhej vojny živých do banskej šachty. Jeho samého po vojne v čase stalinistickej kampane proti "kozmopolitizmu" vyhodili z TASS-u. Vyhodili piatich, ale štyroch rýchlo vzali späť. Chaldeja nie. Bol vyhodený na príkaz KGB. Vnútorný nepriateľ. Nebolo možné ho zobrať späť.
Tzv. kozmopolitizmus bol len zaobalený boj proti vnútornému nepriateľovi, ktorým boli v tejto fáze stalinizmu Židia. Tento hon na bosorky mal tisíce obetí v podobe prepustených z riadiacich a odborných funkcií.
Ako fotograf mal Jevgenij cit (alebo šťastie) na kompozíciu. Jeho fotografie naozaj dokázali vystihnúť atmosféru. Ako známy fotograf fotografoval nie len Stalina, ale aj Chruščova, Antropova, Černenka, Gorbačova a Jelcina. Zaznamenal momenty z bojov na východnom fronte, ale aj prehliadky víťazstva v Moskve (slávna fotografia maršála Žukova, cválajúceho na bielom koni), či Norimberského procesu. Tu je výber z Google.
Jevgenij zomrel v Moskve vo veku 80 rokov.
Jeho príbeh je možno smutný, ale pre mňa je veľmi inšpirujúci. Od prvého fotoaparátu, ktorý si vyrobil z kartónovej krabičky a šošovky z babkiných okuliarov po Speed Graphic, ktorý dostal od Roberta Capu v Berlíne. Je to príbeh človeka, ktorý sa napriek všetkému a všetkým vydriapal na vrchol. Od nuly.
Btw. Jevgenijova Leica bola pred pol rokom na predaj.
A ešte jedna drobnosť. Jevgenijov portrét na wiki je výrezom z tejto fotky. Chlapík, ktorý si zakrýva tvár, je Göring.
Zdroj: http://www.combatcamera.be/wp-content/uploads/2010/10/Yevgeny-Khaldei.jpg
