Píšu z Tatry do Škody

Kedysi som vlastnil Škou 130 GL. Nebolo to zlé auto. Teda až na to, že to bola Škoda. S motorom vzadu a chladičom vpredu. Od motora k chladiču viedli dve trubky hrubé ako môj prst. Pri záťaži to muselo začať variť. Muselo. Odniesla si to väčšinou liatinová hlava. Tak sa to stalo aj na mojej Škodovke. Škoda jej, dnes by to bol už vyhľadávaný kus. Ale to bol už keď sa začal vyrábať. Päťstupňová prevodovka, štvorpiestikové brzdy, vlečená zadná náprava. To boli najväčšie tromfy. Našiel som jeden zaujímavý doklad o tom, ako prebiehalo zabezpečovanie auta za socíku. Veselé čítanie!

P.S. Ak by ste mali vedomosť o nejakej škode 130, 135 alebo 136, dajte vedieť. Prípadne, ak mi viete povedať viac o tom súdruhovi Fojtíkovi, ktorému zabezpečovali 130-tku až vo Vrchabí. To by ma zaujímalo asi najviac, lebo obyčajný roboš od pása to asi nebol.