Keď politik kradne
Som fanúšik histórie. Aj papier na to mám. A dobre viem, čo to znamená, priniesť ľudom niečo historické a zaujímavé. Znamená to prehrabať kilá a desiatky kilogramov papiera (prípadne kubíky zeminy). Aby sa podarilo vytiahnuť napr. takúto blbosť. Alebo takúto.
A potom príde lokálny politik, ktorý si spravil zo starých pohľadníc nástroj na PR a na drzovku vykradne jednu z mojich prác. Nemám nič proti preberaniu výsledkov práce iného. Veď o tom je veda a vedecký postup. Ale bez uvedenia zdroja to bola krádež.
Keď na to zareagujem a upozorním ho na túto krádež, tak začne lokálny politik (ktorý kandidoval na post primátora Prievidze) splietať. Niečo ako Procházka po nahrávke. Vraj to nie je pohľadnica, ale iba stará fotka (mám doma originál, je to pohľadnica). Vraj ju má aj on v zbierke (tak prečo použil môj sken vrátane chýb), vraj mu to poslala nejaká pani (tak nie je problém vydať opravu, keď sa niekto ozve). Nakoniec celý post stiahol z facebooku.
Znechutený som jak divá sviňa. Keď som počúval Števa Hríba u Pištu Vandala a potom som videl jednu z mojich fotiek na cudzej stránke, uvedomil som si, že Števo mal pravdu. Politika nie je zlá pokušením bohatstva, ale pokušením z vlastnej výnimočnosti.