Ako je to so sochou Jána Pavla v Bretónsku?

Už dva dni bijú konšpiračné blogy na poplach a CitizenGO petíciuje. Vraj nový prejav potlačovania náboženstva, zlá Únia a tie tradičné drísty náboženských konšpirátorov.

Ako je to v skutočnosti?

Otvorené hranice Európy umožnili, aby sochu poľského pápeža vo francúzskom Bretónsku realizoval Gruzínec s ruským občianstvom Zurab Tsereteli. A poňal ju v štýle kaukazského baroka s VEĽKÝM krížom na oblúku nad sochou.

(Zurab Tsereteli je umelec známy napr. sochou Petra Veľkého z Moskvy, ktorá bola pôvodne sochou Krištofa Kolumba. Keď ju totiž pod pôvodným názvom nezobrali v Amerike, ponúkol ju umelec Moskve. Tá ju zobrala a podľa hlasovania Virtual Tourist v roku 2008 je to desiata najohavnejšia stavba sveta. Kolumbovo vajce v Seville je tiež jeho robota.

A je to  angažovaný umelec - okrem iného v roku 2014 podpísal list kultúrnych osobností Putinovi na podporu vojenskej intervencie na Ukrajine. Tak asi tak...)

Ale späť do krajiny žabožrútov. Upozorňujem, že celý pamätník zrealizovali v Ploërmeli ešte v roku 2006. Predpokladám, že umelec netušil o sto rokov platnom francúzskom zákone, ktorý zakazuje vztyčovanie náboženských symbolov vo verejnom priestore. Takže žiadne európske multi-kulti protikatolícke spiknutie...  Postavenie pamätníka vysokého 7,5 metra je dosť výrazné porušenie zákona aj na Francúzsko a našlo sa dosť iniciatívnych občanov, ktorí žiadajú, aby zákon platil, padni komu padni.

Okrem toho dar zrejme nebol až tak darom, pretože v roku 2010 vydal súd vo Vannes rozhodnutie, podľa ktorého bola dotácia, ktorú na pamätník poskytol departament Morbihan, udelená nezákonne. Čiže je to celé divné. Ak aj umelec nevedel, čo si môže na verejnom priestranstve vo Francúzsku dovoliť, minimálne starosta, (ktorý sochu vo veľkom obhajoval) to vedieť mal... Ale čo by človek nedal za to, aby zvýšil turistický ruch v zapadnutom meste, pravda...

V roku 2015 sa konali dve súdne konania. Výsledkom prvého bolo nariadenie odstrániť celý pamätník. Odvolací súd to však zmiernil na odstránenie kríža. Nestalo sa tak doteraz.

Tak to dopadne, keď si zavoláte na prácu človeka, ktorého sochy sa buď nerealizujú, alebo sú potom kritizované zo všetkých smerov. Vyvolávanie kontroverzií je skrátka jeho modus operandi.

Ale aspoň viem, prečo Lolek Wojtyla na tom podstavci tak zalamuje rukami...

Btw., zatiaľ čo Poliaci vec berú ako vec národnej hrdosti a chcú sa biť, francúzski pravičiari detto a všetci "vedia" že sa jedná o ochranu civilizácie,  katolícka cirkev vydala stanovisko, podľa ktorého je rozhodnutie súdu vyvážené.

 

Historické pozadie

Pre historika je toto veľmi zaujímavá situácia. Nepriamo totiž boj o sochu krakovského kardinála a pápeža spôsobil iný krakovský kardinál. Počas konkláve v roku 1903 kardinál Jan Puzyna de Kosielko vetoval  v mene Franca-Jozefa zvolenie kardinála Rampollu. Jednak to bolo posledné vetovanie v dejinách, jednak to prispelo k zvoleniu Giuseppe Sarta pápežom. A ten ako prvé zakázal vetovanie v konkláve pod trestom exkomunikácie :-). O.i. to bol prudký tradicionalista, ktorý napr. neuznával obsadenie území niekdajšieho Pápežského štátu. Vlastne neuznal Taliansko vôbec nikdy.

Takže keď francúzsky prezident navštívil talianskeho kráľa, dostal od pápeža "vyčinené" a samozrejme, pápež sa s ním odmietol vôbec stretnúť. To je v diplomatickej reči urážka dosť veľká. Vzťahy boli napäté natoľko, že stačilo aby biskup uznal francúzsku tretiu republiku a bol odvolaný rýchlejšie ako Bezák. Celkový chaos ukončilo až úplné prerušenie diplomatických stykov. Vo Francúzsku sa rozpútal proticirkevný boj, ktorý vyvrcholil prijatím onoho zákona o oddelení Cirkvi od štátu v roku 1905. Došlo aj na tradičné vyháňanie jezuitov...

Diplomatické vzťahy medzi Francúzskom a Svätým stolcom sa obnovili až po prvej svetovej vojne. Ale to je už iná rozprávka.

 

Titulný obrázok: © Damien Meyer, AFP

Slovak