O škrečkoch v starom železe
Posted by Jozef Šebest on Monday, 30 September 2019
Dnes som strávil dopoludnie v zberných surovinách.
Za to dopoludnie tam doviezli na zošrotovanie, čiže tzv. "recykláciu" tri autá, ktoré boli v lepšom stave ako môj daily driver (ktorý bez problémov prechádza STK a emisnou, aj keď má 18 rokov).
Doviezli aj jeden autobus, ktorý patril futbalovému klubu z okresného mesta. V top stave. Fakt vozil len futbalistov v nedeľu. Ibaže už bol starý. Karosa.
A aby bolo jasné - "doviezli" nie je úplne presné vyjadrenie - tie autá aj autobus prišli po vlastnej osi. V priebehu týždňa z nich bude hromada plastov a kovová drť.
Na dvore zberných surovín sa hromadia autá, ktoré sprísnené technické a emisné kontroly vyháňajú z ciest. Ani ich nestíhajú rozoberať. Majitelia namiesto opravy niekoľko desiatok až stoviek eur radšej dajú auto zošrotovať, aby si mohli kúpiť ďalšie. Čisto ekonomicky je to správna úvaha. Auto je pasívum a investovať doň viac, ako je jeho zostatková hodnota nie je rozumné. Ale dôchodca, ktorý tam doviezol dvojlitrovú Lagunu nie je ekonomický námestník... Vzhľadom na cenovú hladinu nepredpokladám, že si bude môcť dovoliť kúpiť vozidlo, ktoré by sa vyrovnalo tomu, ktoré vyhodil. V zberných surovinách momentálne neplatia nič. Čiže aj keby predal to auto za 50 eur, zarobil by viac.
Chápem aj to, že keby to ten dôchodca skúsil urobiť, tak má na druhý deň na krku bandu asociálov/tínedžerov, ktorí sa chcú dostať k lacnému vozeniu.
Chápem aj to, že keby to ten dôchodca skúsil urobiť, tak má na druhý deň na krku bandu asociálov/tínedžerov, ktorí sa chcú dostať k lacnému vozeniu.
V starom železe sa za jedno dopoludnie môjho pozorovania objavilo aj desať MIG/MAG zváračiek. Každá stála ako nová približne toľko, ako veľmi kvalitné ojazdené auto. Aj keď má každá nalietané toľko kilometrov drôtu, ako dobre vyjazdený dízel, v rukách odhodlaného amatéra by mohli zvárať ešte pol storočia. Ale nie...
Takto tú planétu nezachránime.
Na jednej strane ma teší, že marketing (čo je práca, ktorá ma momentálne primárne živí) dokáže ľudí tak namotať. Namiesto rozumného správania sa a opravy starej veci tú vec vyhodia a kúpia novú. Takú, po ktorej im srdce zmagorené správnou reklamou piští. A behajú ako škrečky v kolotoči stáleho zarábania na "nové" veci. Je to dobrá škola. Ľahko sa dá odsledovať, čo funguje a čo nie.
Takto tú planétu nezachránime.
Na jednej strane ma teší, že marketing (čo je práca, ktorá ma momentálne primárne živí) dokáže ľudí tak namotať. Namiesto rozumného správania sa a opravy starej veci tú vec vyhodia a kúpia novú. Takú, po ktorej im srdce zmagorené správnou reklamou piští. A behajú ako škrečky v kolotoči stáleho zarábania na "nové" veci. Je to dobrá škola. Ľahko sa dá odsledovať, čo funguje a čo nie.
Osobne pociťujem výčitky svedomia, keď mám kúpiť niečo nové. Možno je to tým, že som dlho žil na hrane medzi chudobou a totálnou chudobou. Minúť peniaze len tak na niečo, čo je úplne nové, neošúchané a tým pádom neotestované, to sa mi zdá neprimerané.
Chápem blahodarný účinok spotreby na HDP. Ale naša ekonomika je tak zameraná na výrobu a export, že preorientovanie sa na služby, čiže aj opravu starých vecí by jej nezaškodilo. Majstrov, ktorí vedia opraviť staré auto, totiž ubúda každým dňom.
Ale viem. Na opravu starého auta treba trochu viac šedej kôry ako na pásové skladanie toho lega, čo sa volá "nové auto".
Chápem blahodarný účinok spotreby na HDP. Ale naša ekonomika je tak zameraná na výrobu a export, že preorientovanie sa na služby, čiže aj opravu starých vecí by jej nezaškodilo. Majstrov, ktorí vedia opraviť staré auto, totiž ubúda každým dňom.
Ale viem. Na opravu starého auta treba trochu viac šedej kôry ako na pásové skladanie toho lega, čo sa volá "nové auto".
Slovak