Sebestačný až do najbližšieho výpadku
Zdroj: http://blogs.villagevoice.com/runninscared/2010/07/10_ways_to_prep.php
V nedeľu popoludní pred dvoma týždňami som práve dokončoval článok, keď vypadol prúd. Niekto niekde vo vzdialenej trafostanici sa pokúsil sieť trikrát nahodiť. Fandil som mu. Neúspešne. Svetielka počítača zablikali, ale hneď zasa skapali. Nevadí, aspoň si uvarím kávu...
Prešiel som do kuchyne a sebaironicky som sa zadíval na indukčnú varnú dosku. Tu žiadnu kávu nevyťažím... A čo robiť? Čítať sa mi nechcelo. Pôjdem aspoň do dielne. A čo tam budem robiť bez svetla? Zásoba lampového petroleja je na nule. Technického je dosť, ale ten smrad, čo by z toho bol...
Ešte že kúrime drevom. Ale obehové čerpadlo kúrenia bez elektriny tiež nejde. Kúrili sme však dopoludnia a zaizolovaný dom pri vonkajšej teplote okolo nuly udrží minimálne 20 stupoňov do ďalšieho rána.
Ešte že výpadok trval len päť hodín. Nakoniec sme nazbierali všetky možné zdroje svetla a mali rodinný nedeľný večer pri sviečkach. Elektrinu spustili zasa okolo jedenástej v noci. Happyend, ale donútilo ma to uvažovať o samostatnosti v základných veciach. Až príliš som si zvykol, že základné veci mi zabezpečuje niekto iný. Teplo, voda, teplé jedlo... Všetko je závislé od elektriny. Ani chladnička bez elektriny dlho nevydrží.
Opatrenia?
Doplniť zásobu sviečok a petroleja, vymurovať pec v kuchyni, pustiť sa do kopania studne. Kopanej. V prípade skutočného prúseru sa dá použiť vedro na lane. Z vŕtanej by sa voda dala ťahať leda tak skúmavkou. A ani Phelps nemá taký objem pľúc, aby vytiahol vodu hadičkou... Vymyslieť systém na zásobovanie elektrinou. Možno bude stačiť elektrocentrála, možno vyradený dieselový motor. Elekrina sa potom dá odviezť z alternátora a odpadové teplo sa môže chladiť v radiátoroch. Uvidíme.