Error message

  • Deprecated function: Methods with the same name as their class will not be constructors in a future version of PHP; views_display has a deprecated constructor in require_once() (line 3161 of /storage/vhost/scriptorius/web/scriptorius.sk/includes/bootstrap.inc).
  • Deprecated function: Methods with the same name as their class will not be constructors in a future version of PHP; views_many_to_one_helper has a deprecated constructor in require_once() (line 113 of /storage/vhost/scriptorius/web/scriptorius.sk/sites/all/modules/ctools/ctools.module).

Zajace v prostred zimy

Už som zažil na svojej záhrade všelijakú háveď. Okrem mojich zvierat aj lane, srny, dokonca podľa stôp aj diviaky. Cudzieho koňa stojaceho pod prístreškom pred vchodovými dverami. Cudzieho psa vyjedajúceho pomyje mojim sliepkam. Kunu spiacu na motore auta...

Ale včera zvieracie návštevy dosiahli level "Zvláštnosti ruskej poľovačky v zime"

Práve som sa chystal do kostola, keď som pozrel von oknom. A pod oknom králik. Živý, celý čierny, veľký ako dve päste. Ani to nie.  Maličký králik sa kŕmil na mojej záhrade na sviatok Kristovho krstu... Hneď som rozkrútil svoj Inception totem, ale spadol...

Prvé ma napadlo, že pôjdem milého zajaca uloviť.  Nie že by sa mi veľmi chcelo, ale keď som zvážil jeho možnosti v zime a proti okolitým mačkám, či kune, čo spáva na šope, zdalo sa mi to humánne. Terka sa mi vybrala na pomoc. Chalani, nalepení na skle, nás povzbudzovali.

Ibaže pod oknom som točil totemom druhý krát. Zajac nebol jeden. Okolo steny boli ďalšie štyri. Keď nás zbadali, všetky zabehli do diery, vyhrabanej popri nopovej fólii. Fóliu som zakladal k domu pred rokom a pre zajace bola mäkká neudupaná a relatívne suchá pôda očividným lákadlom.

Zmenil som stratégiu a šiel som po klietku. "Dám do nej nejaké pochúťky a zajace sa pochytajú samé," myslel som si. Kým som sa vrátil, prepadla sa Terka do králičej nory (ktorá bola dlhšia ako sme čakali). Takže som stratégiu zmenil zasa. Králiky som rukou vyťahoval cez preborenú časť nory. Na prvý pokus sme ich v tom chaose napočítali sedem. Dnes ráno ich bolo v pivnici deväť. Ak sa nemnožia delením, vysvetľujem si to tak, že včera boli ešte svetloplaché (a schovávali sa pod krabicu, ktorú sme im dali do výbehu), ale dnes sa už pokojne kŕmili v našej prítomnosti a dali sa spočítať.

A ako sa k nám dostali?

Dva polodivé králiky sme lovili so susedom už asi dva mesiace pred Vianocami. Báli sme sa o stromky v zime On však nechcel strieľať v intraviláne, ja som zasa mal problém s taktikou králikov. Prebiehali striedavo popod moje autá - keď som ich dostal spod jednoho, tak hybaj pod druhé a tretie a tak dokola... Neviem kam a kedy nakoniec pošli. Ale tie malé zázraky v pivnici budú zrejme dôsledok a následok ich spolunažívania.

Králičia nora. Odteraz budem pozornejšie kontrolovať zapadnuté kúty dvora.

A tu sú všetci, banditi z podzemia.

P.S. : Aj sa trochu bojím že sa podhrabú z pivnice von, naspäť do nory. Terka mi síce tvrdí, že som paranoidný, ale to ešte neznamená, že to neskúsia.

P.S. 2: Vďaka králikom som zmeškal všetky rozumné omše, takže som sa musel vybrať do Prievidze k piaristom. Detská svätá omša má pre mňa vždy svoje čaro. Páter sa pýta: Čo zaznelo z neba, čo povedal Pán Boh?"

A strčí mikrofón pod nos najbližšiemu hlásiacemu sa špuntovi.

"Mne sa včera nechceloó upratováť...!"

Slovak