De All Hallows Even

S blížiacim sa sviatkom Všetkých svätých sa zasa objavujú dobre mienené výzvy, aby kresťania tento bohapustý sviatok neslávili - "lebo druidi, mágia a čarodejnice masky a fuj vyrezávané tekvice s (predstavte si to božie dopustenie) zapálenou sviečočkou vo vnútri".

Aby som uviedol veci na pravú mieru: Halloween je predvečer (vigília) sviatku Všetkých svätých (a tak sa aj vždy slávi) odkedy sa len dá tento sviatok vystopovať na Britských ostrovoch a v Ísku. Na zelenom ostrove sa tento sviatok dokonca sláviť začal. Predtým rímska Cirkev slávila len sviatok všetkých mučeníkov. Íri priznali svätosť aj tým, ktorých nepožrali levy, nerozsekali ich vojaci sekerami a tak podobne - sú to skrátka keltskí bezbožníci odnepamäti ... :-)

Ak by sme chceli byť dôslední a z Cirkvi vyhnať írsky zlozvyk sláviť vigíliu sviatku Všetkých svätých, museli by sme vyhnať aj ďalšie vplyvy, ktoré sa po 8. storočí rozšírili po kresťanskom Západe zo starého Írska  a jeho kláštornej cirkvi - konkrétne mám na mysli žehnanie evanjeliára a ľudu malými krížikmi pred čítaním evanjelia a najmä a hlavne - individuálnu ušnú spoveď. Trúfne si na to niekto?

A čo to chodenie po domoch v maskách? Keď opát Odilo v 10. storočí zavádzal sviatok Všetkých verných zosnulých (Dušičky), asi tušil lepšie ako my, aký to naberie vývoj.  Veď maškarády patria k stredoveku "jak ke koňovi ocas".  A tie maškarády v podobe smrtiek a tekvíc boli v stredoveku obľúbené. Hodili sa. Rovnako ako sa hodia "chriapy"  k našim Fašiangom. (Nech mi Pán Boh odpustí, že linkujem obrázok zo Žiarislavovej stránky, ale Žiarislav má jednoznačne najkrajšiu chriapu - na stránke).

Keď sa tieto dve tradície spojili, vznikol v amerických kolóniách Halloween ako ho poznáme.

A to chodenie po domoch: pôvodne sa jednalo zvyk podobný slovenskému "koledovaniu". Čiže sa chodilo po domoch vyberať dobrovoľné príspevky - za prísľub modlitby za zosnulých. Ostatne, koledovanie a vyberanie dobrovoľných príspevkov zostalo aj v britskom vianočnom zvykosloví dodnes.

A čo tie bosorky? Od masky smrtky je k maske bosorky kúsok. Najmä ak sa už nikto nepamätá na pôvodný význam masky. (Zasa ma napadá: Prečo práve "chriapa" na Fašiangy?) Podľa autorov, ktorí sa témou zaoberali vážne a aj trochu do hĺbky (napr. TU), sa tie bosorky dostali k Halloweenu rovnako nevinne ako Santa Claus do vianočnej reklamy na Coca-Colu. Prostredníctvom sviatočných pohľadníc v 19. storočí. Pohľadnice zanikli, ale bosorky a pavučiny zostali.

A na to nadviazali všetci novopohania, magici a vicca-blázni, ktorí stredoveko-detský Halloween začali (paradoxne najmä vďaka propagande "ortodoxných" kresťanov) považovať za SVOJ sviatok.

Môj osobný odkaz pre všetkých tých tradicio-ortodox-neviem-akých-ešte odporcov Halloweenu je takýto: Čo sa takto pozrieť na naše tradičné zvykoslovie na Vianoce - všetky tie obálky s peniazmi pod vianočným obrusom, reťaz okolo stola, kŕmenie hospodárskych zvierat požehnaným jedlom, samotný vianočný stromček? Prípadne fašiangové veselice. Prípadne kúpačky a šibačky na Veľkú noc. (Viem, tam nejakí géniusisovia hneď dajú, že to je pripomienka rozháňania kresťanov Židmi- moja protiotázka na ortodoxných - kde v Biblii sa o tom píše? Alebo sú o tom nejaké iné záznamy? Nie  nie sú - je to len zbožné želanie ako vyrobiť z čisto pohanského zvyku nejakú akože nábožnú akciu a ešte sa pri tom dobre  a nábožne ožrať. Najlepšie ešte s požehnaním miestneho farára a pod dohľadom televízie. Amen. )

A to sme sa ešte nezačali baviť o slovenskom (isto čisto kresťanskom zvyku) vynášania Moreny...

Skrátka, nesnažme sa byť za každú cenu "ortodoxní". Je veľmi lacné pohoršovať sa na zvykoch iných (najmä keď ich pôvod nechápeme) a pri tom láskavo (alebo s prepotenými spodkami) zakrývať vlastné čisto pohanské zvyky, ktoré sa tu dedia z generácie na generáciu ešte z čias pred Cyrilom a Metodom. A nič s nimi nerobíme - pretože sú súčasťou našej tradície. Bohužiaľ, žijeme v globalizovanej dobe a životaschopnosť našich zvykov je vystavená peknému praktickému testu.

Veľmi pekný prehľad k téme aj jej modernému uchopeniu jej využitiu v rodinnej katechéze je napr. TU.

Howgh!