Hirošima pravice
Pravica sa nám štiepi, ako urán nad Hirošimou, vznikajú produkty štiepnej reakcie (aj nejaké mutácie) a pravicoví voliči začínajú panikáriť.
Politológovia a politickí komentátori panikária podľa toho, ku ktorej strane spektra sa prikláňajú. Mediálne hyeny nepanikária, pretože nikdy nebolo ľahšie naplniť správy a diskusné relácie. Je to citeľný rozdiel, keď sa k rozbitej ceste v Hornej Mičinej majú vyjadriť traja relevantní predsedovia strán a keď sa majú vyjadriť desiati. (A vzhľadom na počet členov novej strany je predseda zároveň expertom na ukladanie asfaltového koberca a palubným nástenkárom).
Pravica sa teda veselo štiepi. Ani sa nečudujem. Preferencie idú dole vodou, šance na dobré všimné pre seba a miesta pre kamošov a rodinu v štátnej správe (alebo peknej správnej rade) sú pre bežného pravicového poslanca v nedohľadne (v horizonte najbližšieho desaťročia určite), a tak namiesto straníckej disciplíny nastupuje syndróm „zachráň sa kto môžeš“.
V štandardnej politickej strane diskutuje so sponzorom predseda, alebo ním poverený stranícky financmajster. A poslanci to dobre vedia. Vedia, že poslanecký plat nie je na zahodenie (najmä v krajine, kde štandardná firma platí robotníkovi 2,1 € na hodinu + dopravu), ale vedia aj to, že po najbližších voľbách už nemusí byť ani ten poslanecký plat.
Mnohých prekvapí, že politici sú schopní myslieť do budúcnosti vzdialenejšej ako bežný volebný cyklus. Sú schopní. Dokonca myslia do budúcnosti viac, ako bežný volič. Ibaže myslia predovšetkým na SVOJU budúcnosť. Budúcnosť ostatných, nebodaj vlastných voličov... Tá je im ukradnutá. Tak to je a bude. U červených aj u modrých. A všade medzi nimi. (Možno až na niekoľko nováčikov v OĽaNO - ale to ešte nie sú politici.)
Pre bežného poslanca parlamentu, ktorý si už vytvoril aké – také meno, existuje jediný spôsob ako si fajn prilepšiť. Vyhlásiť sa za vodcu novej strany, hnutia, alebo čohokoľvek. Podstatné je to, aby mohol so sponzormi vyjednávať sám. Aby sponzorom dokázal, že je dôležitý. Že sa s ním treba baviť, že ho treba finančne podporiť, lebo on je človek, ktorý im rozumie a vie pretlačiť potrebné novely. Alebo tým potrebným novelám aspoň nebude brániť. To je vlastne asi jediné, čo môže záväzne sľúbiť, pretože v jednočlennej platforme si dokáže zjednať poriadok aj obyčajný poslanec (zvyčajne). Možno to o tri roky skončí, ale nemusí to byť tak. Plat poslanca mu beží, či zostane v starej strane, alebo si založí novú. Všetko navyše to len prilepší. A možno za tri roky zvládne aspoň 5,01% a zasa bude trochu viac za vodou. Jednoducho - znesiteľné riziko.
A čo z toho vyplýva? Len to, že štiepenie pravice ešte neskončilo. Ľavica prešla v posledných rokoch opačným procesom (až po vytvorenie monolitu) a bude ešte jedno volebné obdobie trvať, kým sa zasa začne deliť.