Vychádzka nad Kľačnom

Počas sviatkov som absolvoval veľmi zaujímavú vychádzku do oblasti, ktorú mám na dohľad a občas ňou aj prechádzam, ale len po hlavných ťahoch. Teraz som sa dostal aj do "bočných uličiek", či vlastne do bočných dolín. Je to oblasť medzi Drevenou a Žltou dolinou nad Kľačnom, na hranici medzi dolinou hornej Nitry (pramení na západnej hranici skúmaného územia, Vríckym sedlom a masívom Reváňa.

Hoci sa to z pohľadu zhora nezdá, jedná sa o lesy s náročným terénom, kde kryštalinikum prechádza do druhohorných vápencov Malej Fatry a terén je plný skál a skaliek, ktoré sú prederavené jaskyňami, prevismi, stržami a podobnými lahôdkami pre nohy (najmä ak je čerstvý sneh).

Tá oblasť je v súčasnosti zapadákov. Počas celého presunu sme nestretli živú dušu (hoci turisti z Pravenca sa práve túlali po okolí) a podstatne bližšie ešte medvedica s mladými - rodinka, ktorá napriek desiatim centimetrom snehu ešte nestihla zaľahnúť. Ale našli sme len čerstvé stopy. Jediné živé bytosti v dohľade boli dva orly kdesi v doline nad Pravnom a krkavec na jedli. Ale aj on sa držal na dištanc.

Nie vždy to však bol taký zapadákov, ako teraz. Dokonca boli časy, keď oblasť celkom žila. Jeden rozkvet zažila po príchode nemeckých kolonistov v 14. storočí, ale prvý a možno zaujímavejší o nejakých 5 000 rokov skôr, ešte v eneolite (čiže na úplnom začiatku používania kovov, keď sa používali ešte iba zlato a meď). Hroby so špirálovitými záušnicami sa našli len pár kilometrov na juhovýchod, vo Vyšehradnom (tiež horská dolina). Ťažký medený sekeromlat s krížovým ostrím bol nájdený na hranici katastra Vyšehradného a Nitrianskeho Pravna (myslím, že ešte nie je zavedený v literatúre). V neďalekom Slovenskom Pravne medené bochníky-polotovary. O čosi ďalej v jaskyniach okolo Blatnice sa našlo tiež viacero nálezov a môj favorit, poklad z Handlovej (na opačnom konci hrebeňa pohoria Žiar - na pol dňa cesty po hrebeni od Kľačna) -  tiež s ťažkým sekeromlatom a bochníkmi suroviny, nájdený v roku 1929, popísal môj obľúbený Vojtech Budaváry (SMSS, XXIV, 95-98).

Tí eneolitici celkom radi vyhľadávali horské terény a jaskyne. Hľadali rudu a pásli ovce? Zrejme a zrejme nie len to. Rovnako dobre mohli v týchto (v súčasnosti) neperspektívnych terénoch orať svoje polia. To už 40. storočí pred Kristom u nás vedeli. A ak sa človek neživí len z dotácií, dokáže pri odhodlaní a správnom výbere plodín obhospodáriť aj mimoriadne vysoké, exponované a pre traktory nezjazdné polohy. Ako príklad si pozrite situáciu východne od Kľačna. To, čo je dnes zanedbané (obyvatelia Hadvigy boli po vojne vysídlení a ani Oravci do tej dediny na nemecké majetky nešli), bolo kedysi obhospodarovaným terénom. A podobných situácií je plné Slovensko. Osobne ma fascinuje to odhodlanie chlapíkov, čo sem prišli v 14. storočí kdesi z Nemiec a sedemsto rokov žili v horských dolinách, kde sa má niekedy problém obrátiť traktor a v zime ani Slnko nevylezie spoza kopca...

Zdroj: http://mapy.tuzvo.sk/

Nemci v stredoveku boli tvrdohlavci. Hospodárili v horskom teréne v období malej doby ľadovej. Eneolitikom pomohlo aj počasie, resp. klíma. Horské polohy obsadzovali v čase, keď bola hranica lesa posunutá mimoriadne vysoko a v Alpách bola hranica snehu o 500 metrov vyššie oproti súčasnosti. To sa už dalo. Pre porovnanie si pozrite tabuľku. Zaujíma nás najmä Atlantik a Epiatlantik. To bolo skutočné klimatické optimum.  (Pre zväčšenie kliknite na obrázok)

Zdroj:Jaroslav Škvarenina, Matúš Hríbik, Jana Škvareninová, Peter Fleischer, GLOBÁLNE ZMENY KLÍMY A LESNÉ EKOSYSTÉMY,ZVOLEN 2013,Tabuľka 2.1,Prehľad postglaciálneho vývoja klímy a vegetácie v strednej Európe a Západných Karpatoch (spracované podľa: Firbas. Flohn, ex. FISCHER(1978), LOŽEK (1973), KRIPPEL(1986))

A nech mi niekto hovorí niečo o globálnom otepľovaní. Ak sa tu oteplí, neznamená to, že tu bude polopúšť.

Ak by ste si chceli o tejto epoche prečítať čosi navyše, odporúčam TOTO. Ale pozor, písal to archeológ, takže tomu nerozumie ani odborník :-).

Ale späť k mojej vychádzke. Prešli sme si niekoľko zaujímavých lokalít. Asi najzaujímavejšia je malá jaskyňa - archeologická lokalita, ktorú rozkopal nemenovaný tramp z Poruby. Dokonca si k nej nechal vybuldozérovať cez les cestu. Zrejme, aby mohol odvážať nálezy autom :-).  V jaskyni sa našli kamenné sekeromlaty, bohužiaľ zmizli. Nejaké zvyšky kamennej industrie zachránilo Hornonitrianske múzeum a o kovových nálezoch nikto ani nechyroval. Kde skončili nájdené črepy, tiež netuším.  Ešte že kostené nálezy nikomu "ruky nepodávali" a podarilo sa zachrániť aspoň čosi...

Diera v zemi s rozloženými pníkmi a kameňmi decentne poukladanými okolo (časť v pravo, väčšina mimo záber). Kto by povedal, že sa jedná o zničenú archeologickú lokalitu - jaskyňu s rozmermi cca 8x 4 metre, ktorú vybagroval von "nadšenec"?

Časť stropu jaskyne. Všimnite si, že horná časť je bez  krasovej výzdoby. Znamená to, že miesta s výzdobou boli skryté (zrejme v hline) v čase, keď voda stekala voľne po vyšších miestach a ničila výzdobu.

Z jaskyne pochádza napríklad táto lebka medveďa. Nie je to ale medveď jaskynný. Podľa dĺžky nosa je to "obyčajný" medveď hnedý, aj keď vzhľadom na veľkosť až taký obyčajný nebol. Podľa súčasných poľovníckych pravidiel by bola táto trofej ocenená zlatou medailou a hoci z nej časti chýbajú, ktosi mi vravel, že je to druhá najväčšia lebka medveďa hnedého, akú zo Slovenska poznáme. Maco však zrejme nebol ničou trofejou a v jaskyni zdochol na starobu - resp. neprežil zimu. Aspoň opotrebovanie chrupu to naznačuje. Uvidíme, čo nám o jeho veku povie výbrus zubov.

A poďme pred jaskyňu. Ospravedlňujem sa za nekvalitnú fotku, fotil som večer takmer proti Slnku - lepšie sa nedalo. Vpravo dole údolie Nitry. Približne v miestach, kde končí rovina a začínajú lesy, začína aj nemecké stredoveké osídlenie. Vľavo hore plošina Vyšehradu (ako stred pohoria Žiar, ktoré oddeľuje údolie Nitry od údolia Turca).  Na obzore pohorie Vtáčnik a napravo pod ním para z elektrárne v Zemianskych Kostoľanoch. Výhľad z jaskyne bol dostatočný.

Lokalita na miestnej cyklotrase, nazvaná nápadito "Duté skaly". Podobne a ešte horšie (čo sa týka priechodnosti v zime) to vyzerá všade na okolí.

Za hrebeňom je už výhľad na kráľovský hrad Zniev v Turci. Nález podkovy z polovice 13. storočia nám dovoľuje klásť si otázky: Chodil sem Belo IV. poľovať? Ak áno, je podkova z jeho koňa, alebo z koňa, ktorým zakrmovali medvede? Alebo tadiaľto utekal pred Tatármi? Vedie sem zo Znieva tajná chodba? Atď. atď...

A aby som nezabudol: Nikto nebol doteraz potrestaný ani za zničenie archeologickej lokality, ani za vybuldozérovanie cesty cez les. Toľko k ochrane pamiatok na Slovensku. Nevieme ochrániť malú jaskyňu, tak ako chceme ochrániť hrad v hlavnej dedine?

P.S.  Za sprevádzanie po okolí Kľačna ďakujem znalcovi oblasti Milošovi Vaňovi. Ak chcete vedieť niečo o faune a flóre okolo Nitrianskeho Pravna, endemitoch, chránených živočíchoch, geológii, paleontológii, atď., nie je lepšieho znalca. Ušianka dole!