Najchladnejšie kostoly
Vianočný čas a chladné počasie mi dali príležitosť, aby som počas jednej nudnej kázne uvažoval nad tým, aký najchladnejší kostol som kedy navštívil. Okrem prvého je ich spoločným menovateľom umiestnenie v zapadákovoch a sú postavené pre o mnoho väčší počet veriacich, než ich dnes navštevuje.
Takže:
Kostol Krista Kráľa, Poluvsie - Pamätám časy, keď kňaz musel rozbiť ľad v ampulke, aby sa dostal k vode. S príchodom elektrického vykurovania je tento kostol z našej súťaže diskvalifikovaný.
Foto: http://static.panoramio.com
Kostol Božského Srdca, Malinová - Tiež kostol, kde po kázni budete vďační, že môžete stáť a zohrievať sa podupkávaním v lavici, ale nové kúrenie v laviciach ho tiež diskvalifikuje z našej súťaže. Inak kostol v pôvodne nemeckej obci, kde bola mimoriadne silná pozícia Komunistickej strany od jej vzniku (teda ako od vzniku strany).
Foto: http://static.panoramio.com
Kostol sv. Jána Krstiteľa, Ivančiná - gotický kostol, ktorý sa od jeho postavenia nezmenil takmer ani o piaď. Vzhľadom na počet veriacich sa kúrenie neoplatí. Tých, ktorých nepoložil zápal pľúc po predchádzajúcej návšteve, zohrieva polystyrén, vložený v laviciach. V mojej TOP 3 pekné tretie miesto. (A áno, tie úzke gotické dvere sú jediný vchod...)
Foto: http://pamiatky.custodea.com/
Kostol Povýšenia sv. Kríža, Moštenica - Prázdny kostol, postavený pre stovky veriacich c.-k. banského eráru, postavený v údolí Nízkych Tatier. Keď som tam kedysi miništroval, triasli sa mi od zimy najskôr ruky, a po chvíli som sa už triasol celý, aj keď som bol v bežnej zimnej výstroji, vrátane vetrovky. Kňaz má pri oltári zabudovanú vyhrievaciu podložku, na ktorej stojí... druhé miesto.
Foto: http://www.mostenica.gruzphoto.eu/
A mojím osobným víťazom je:
Kostol Povýšenia sv. Kríža, Chvojnica - dokončený v roku 1936, dimenzovaný na celú obec nemeckých veriacich. V súčasnosti tam v nedeľu hrajú presilovku dovolenkári nad domácimi a ak by chceli na Zelený štvrtok umývať nohy, nenazbierali by dosť apoštolov. Koncentrovaná zima od septembra do mája. V polovici kázne sa vám začnú o seba nekontolovateľne búchať kolená. Po prijímaní začnete cítiť pichanie v prstoch na nohách, aké ste naposledy cítili, keď ste mali 10 rokov, prepadli ste sa v zime do potoka a domov to bol kilometer. Ak máte šťastie, do konca omše vám nezačnú v topánkach cinkať odmrznuté prsty. Dvere na kostole nechávajú v zime počas bohoslužieb otvorené - nech tam nafúka aspoň trocha tepla zvonka. Keď sa dostanete von, budete vedieť, že tento film je NAOZAJ natočený podľa skutočných udalostí. Tréningové centrum slovenských misionárov, posielaných do Jakutska. Chodia tam potom v tričkách. Využitie sakristie ako kryokomory je v štádiu zvažovania.
Foto: http://pamiatky.custodea.com/
P.S. Všimnite si, že z najchladnejších kostolov ani neexistujú zimné fotografie...