Poluvsie

(Zdroj: fotografia vtedy.sk, za identifikáciu pracovníkov ďakujeme Júliusovi Eckhardtovi)

24. marca 1945, čiže v sobotu pred Kvetnou nedeľou sa vojnové udalosti veľmi nepríjemne dotkli zapadnutej dedinky na hornej Nitre. Zámerne píšem hornej Nitre, pretože v tom čase rieka Nitra ešte pretekala starým korytom cez dedinu a tak dedinu každú jar zatápala voda z topiaceho sa snehu.

Nie že by sa vojna nebola Poluvsia dotýkala už predtým. Bolo niekoľko prípadov, keď mali Poluvsania na mále, resp. sa ich dotkli štandardné postupy okupačnej armády, ale toto bolo iné.

Spoločný hrob obetí bombardovania na cintoríne v Poluvsí.

Pre všetkých priaznivcov folklóru a histórie dediny napísala Zuzka Strečanská 115 strán dlhú knižku s názvom Lubená - Folkórna skupina z Poluvsia. Nájdete v nej všetko o histórii a postupnom rozrastaní sa Lubenej. Od narodenia Doda Strečanského (ktorého som otravoval aj ja ako stredoškolák, keď som chcel do svojej histórie Poluvsia vložiť kapitolu o ľudovom odeve) až po súčasnosť.

Nájdete tam aj zoznam členov (aktívnych aj bývalých) - šeckých tanečníkov aj muzikantov do jedného.

Vianočný čas a chladné počasie mi dali príležitosť, aby som počas jednej nudnej kázne uvažoval nad tým, aký najchladnejší kostol som kedy navštívil. Okrem prvého je ich spoločným menovateľom umiestnenie v zapadákovoch a sú postavené pre  o mnoho väčší počet veriacich, než ich dnes navštevuje.

Takže:

Kostol Krista Kráľa, Poluvsie - Pamätám časy, keď kňaz musel rozbiť ľad v ampulke, aby sa dostal k vode. S príchodom elektrického vykurovania je tento kostol z  našej súťaže diskvalifikovaný.