Racionalizovaný neúspech

Pred nejakým časom som referendom nazval racionalizáciu strachu.  Po referendovej noci sme u obhajcov referenda svedkami racionalizácie neúspechu.

Modelová situácia:

Na Slovenský zväz ľadového hokeja príde zaujímavý nový tréner. Síce nemá licenciu a nikdy netrénoval, ale huba mu ide jak verkeľ a z jalovej kravy by teľa vymámil. Tak mu SZĽH dá dôveru a nový tréner začne trénovať reprezentačné Áčko. Po trištvrte roku tréningu naša hokejová reprezentácia nastúpi na zápas proti Česku (aby bolo to porovnanie čo najpresnejšie). Dostaneme 6:1. Tréner vystúpi pred novinárov a začne hovoriť o veľkom úspechu: "Bola proti nám rolba, ľad bol klzký... Česi nehrali podľa stratégie, ktorú sme si pripravili... Ale vyhrali sme 1:0 prvú tretinu a v hľadisku sedelo 8652 platiacich divákov, ktorých nesmieme sklamať," začne racionalizovať metódou KBTHH. Čo povedia fanúšikovia na takéto závery? Ako sa voči takémuto trénerovi zachová hokejový zväz?

Horšie z pohľadu účasti dopadli už len referendá organizované Janom Ľuptákom a Rudolfom Schusterom. Keď niekto zorganizuje kampaň pred referendom tak, že preskočí akurát týchto dvoch velikánov a hovorí o úspechu, čo mu na to povedať?

V referende je úspechom 50% plus jeden hlas a všetko, čo je navyše.

Všetko, čo je pod, je neúspech.

Tréner je mimo realitu a treba ho odvolať.