Kto a kedy bombardoval Poluvsie?

24. marca 1945, čiže v sobotu pred Kvetnou nedeľou sa vojnové udalosti veľmi nepríjemne dotkli zapadnutej dedinky na hornej Nitre. Zámerne píšem hornej Nitre, pretože v tom čase rieka Nitra ešte pretekala starým korytom cez dedinu a tak dedinu každú jar zatápala voda z topiaceho sa snehu.

Nie že by sa vojna nebola Poluvsia dotýkala už predtým. Bolo niekoľko prípadov, keď mali Poluvsania na mále, resp. sa ich dotkli štandardné postupy okupačnej armády, ale toto bolo iné.

Spoločný hrob obetí bombardovania na cintoríne v Poluvsí.

Začnem trochu zoširoka. Už po vypuknutí povstania vznikol aj v Poluvsí Revolučný národný výbor. Kto bol jeho predsedom to ani srnka netuší, lebo zápisy sa líšia a musíme nájsť nejaký skutočný dokument, resp. rozprávanie znalého pamätníka. Nemecká bojová skupina Schill pomerne rýchlo postupovala údolím Nitry a dobyla Topoľčany, Partizánske (vtedy Baťovany)  a aj vojenské sklady v Zemianskych Kostoľanoch a Novákoch (kto by povedal, že sa k nim dá dostať nie len po ceste od Partizánskeho, ale aj od Vesteníc cez les, že :-).

Bojová skupina Schill bola poplachová jednotka zostavená v Protektoráte pre prípad nepokojov. Jej prvý prápor bol elitný, boli to dôstojnícki čakatelia so skúsenosťami z východného frontu. Do výzbroje Schillu patrili aj stíhače tankov Hetzer vo funkcii samohybných diel a kanóny kalibru 75mm. Na prepravu využívali nákladiaky na drevoplynový pohon, ktoré šoférovali etnickí Česi. Aj keď sa jednalo o jednotku vytvorenú "ad hoc", jej prvý prápor bol útočnou silou, ktorej sa slovenskí povstaleckí vojaci (nie to ešte partizáni) nemohli rovnať. Sorry...

Prievidzu dobyli jednotky skupiny Schill večer 14. septembra 1944.

Tým sa otvorila možnosť dostať sa do zálohy povstalcom v údoli Hrona aj Turca. Ako prvú vyskúšali Nemci cestu smerom na východ, na Handlovú a Žiar nad Hronom (vtedy ešte Svätý kríž nad Hronom).

Velitelia povstaleckej armády si boli vedomí tohto dvojitého ohrozenia, ich postup však nezodpovedal vážnosti situácie. Zatiaľ čo sa Nemci sa snažili prebiť na východ, povstalci sa snažili dobyť Prievidzu späť. Ibaže štýlom francúzskeho velenia. Zatiaľ čo Nemci mali štandardne do dvoch hodín od dobytia pozície pripravenú jej obranu, (vrátane zamínovania predpolia), povstalcom trvalo štyri dni, kým sa "rozkývali".

Pri hodnotení situácie treba mať na pamäti, že Nemci mohli útočiť z Prievidze na sever aj východ, čiže ich útokom museli odolávať dve taktické skupiny povstalcov. Na severe to bola 5. taktická skupina, ktorá bojovala v tom čase najmä na severe Turca a 4. taktická skupina, ktorá mala na starosti údolie Hrona. Tieto dve taktické skupiny museli zosúlaďovať svoje aktivity na podružnom prievidzskom bojisku (prečo je len Prievidza vždy okrajová?). A aby to nebolo jednoduché, tak okolo Prievidze nebojovali len vojaci, ale aj partizáni (ktorých bojová hodnota bola zvyčajne mizivá) a četníci. A všetkých účastníkov z oboch taktických skupín bolo treba zosúladiť, čo vyžadovalo čas.

Takže útok, ktorý mal prebehnúť ASAP, prebehol až 18. septembra.  Teoreticky to malo vyzerať takto. Najskôr mali povstalci zaútočiť na odpútanie pozornosti zo severu a dobyť Bojnice, potom mal prísť útok z východu. Z handlovskej strany mali na Prievidzu útočiť partizáni. Dopadlo to ako zvyčajne. Časť partizánov neprerazila obranu a časť vôbec nedorazila do boja. Ako ironicky dodáva Július Nosko, útoku sa paradoxne nezúčastnila (ani sa nikde nespomína) Hornonitrianska partizánska brigáda, ktorá mala podľa povojnových dokumentov 1000 členov...

Zaujímavejší ako východný útok je pre nás ten severný. Z čiary Brezany - Poruba sa mali povstalci dostať na čiaru Kóta 277-Kúty-Dubnica. To sa aj podarilo a vojaci pravého krídla sa dostali až do pouličných bojov okolo Bojnického zámku. Na druhej strane partizáni v strede zostavy takí horliví neboli a keď sa proti nim pohli v tom istom čase z Prievidze nemeckí vojaci, výsledok bol tradičný: Nemci prerazili cez povstaleckú líniu na hlavnej ceste v smere na Nedožery a do večera obsadili Nitrianske (vtedy Nemecké) Pravno. Bojovníci z Bojníc sa preto lesmi vybrali k partizánskej brigáde Štefánik, ktorá operovala v Rajeckej doline. Vojaci z ľavého krídla útoku bránili aspoň okamžitému prechodu Nemcov do Turca po starej ceste cez pohorie Žiar.

Do večera 19. septembra obsadili vojaci skupiny Schill kopec Vyšehrad a zriadili si tam delostreleckú pozorovateľňu. Ako sme písali v inom článku, z Vyšehradu je vynikajúci výhľad do Turca, takže veliteľstvu 5. taktickej skupiny začali čoskoro padať na vojsko granáty smerované z Vyšehradu. A cez vyšehradské sedlo sa už prebíjali nemeckí vojaci a samohybné delá. A žiadna vybudovaná obrana...

Ale opustime celoslovenské dejiny a poďme zasa do Poluvsia. Podľa obecnej kroniky (za kopírovanie zdarma ďakujem Obecnému úradu Poluvsie) 23.9.1944 vykonali Nemci v Poluvsí štandardnú kontrolu obyvateľstva. Údaje kroniky sa zasa nezhodujú. Jedno rozprávanie hovorí o dátume 17. septembra (čo bol deň pred útokom z Prievidze na Pravno a raport mohli robiť akurát tak povstalci), takže škrtáme. Ibaže sa tvrdí, že Nemci vyhnali ľudí z kostola, čo by mohlo byť správne, pretože 17. septembra bola nedeľa a 23. septembra bola sobota. Takže otáznik.

Jedna zo zaujímavých udalostí z tejto prehliadky je starostlivosť mamy Gustáva Šujana. Syna totiž z obavy pred Nemcami zakopala do hnoja. Keďže chýbajúci na raporte by mohol byť zaradený medzi hľadané osoby, zasa ho vykopala a taký, aký bol, musel nastúpiť pred kostol k ostatným chlapom :-).

Najznámejšou epizódou vo vojnovej histórii Poluvsia je bombardovanie. Ani tam nie je všetko jasné.

Počas socializmu muselo byť o bombardovaní ticho. Hrdinská Červená armáda nerobí chyby a nebombarduje týždeň pred prechodom frontu spriatelených dedinčanov. Paradoxne totiž najväčšie straty na životoch neutrpeli Poluvsania od Nemcov, ale od Spojencov. A aby bolo jasné, v akom ovzduší sa za socializmu žilo, uvediem malý príklad: Podľa zápisu obecnej kroniky, vytvoreného zrejme v roku 1950, ale antedatovaného do roku 1945, vznikla miestna organizácia KSS 20. mája 1945. Podľa iného zápisu v roku 1975 (normalizácia jak bič) vznikla bunka Komunistickej strany v dedine už v roku 1940 a už pred vypuknutím povstania sa pripravovalo podzemné hnutie.  Vyzeralo to konkrétne takto: poluvsianski komunisti udržiavali styky s Jozefom Hagarom (organizátor podzemného hnutia na Hornej Nitre), ktorý chodil mlynárovi Kalocsayovi za dcérou. Menovaný Jožko Hagara mal prespávať v humne u Gusta Enderlu. Tomu sa hovorí socialistická historiografia :-)...

Ale späť k bombardovaniu. Onoho 24. marca 1945 preletelo podľa pamätníkov nad Poluvsím 6-7 lietadiel. Na nič netušiacich dedinčanov vysypali niekoľko bômb, doložené mám zatiaľ 4, ktoré dopadli do obce.  Výsledkom bolo 10 mŕtvych. A prečo sa to stalo? Podľa doteraz najpravdepodobnejšej verzie si bombardéry pomýlili komín firmy Baťa v Pravenci s komínom tehelne v Pravne. Niekoľko dní predtým mal totiž vojak, hliadkujúci na veži pravnianskeho kostola, strieľať na prieskumné lietadlo. A to sa nerobí. Toto mala byť vendetta. Momentálne si touto verziu nie som úplne istý.

Dlho mi vŕtalo v hlave, ako zistiť, čo sa presne stalo a kto má na svedomí bombardovanie. Až po rokoch som objavil zabudnutú knižku, "Junkers Ju 87 Stuka" od Bílého, Androviča a Bernáda. Najzaujímavejšia je časť napísaná Bernádom, pretože je to vlastne kronika fungovania Rumunského leteckého zboru nad územím Československa. Jeho 74. letka stmhlavých bombardérov bola tou jednotkou, ktorá bombardovala Poluvsie. Vyzeralo to nejako takto. Ibaže to bolo zrejme až 25. marca. 1945. Alebo je niekde chyba.

Junkers Ju 87D-5 v rumunských farbách. Toto boli lietadlá nad Poluvsím. Zdroj: http://img.wp.scn.ru/camms/ar/29/pics/12_2.jpg

Problém je, že evidencia vojnových hrobov eviduje ako dátum smrti tiež až 25. marec 1945. Takže zasa nezrovnalosť. Riešil by som to ako chybičku, keby 25. marec nebola nedeľa a pamätníci hovoria o bežnom dni, keď sa pracovalo na záhrade.

Vojna pre Poluvsie skončila večer 5. apríla 1945, čo bol štvrtok vo Veľkonočnej oktáve. Pri prechode frontu bol v kryte zabitý šrapnelom Štefan Čičmanský. Ale zasa vidím problém, pretože ak prví prieskumníci prišli do obce večer 3. apríla a boj začal ráno a trval jeden deň... Tak zasa chyba...

A teraz výzva pre mladých historikov: Existujú ešte žijúci svedkovia týchto udalostí. Ich rozprávanie je zaujímavé a z prvej ruky. Je to niečo iné ako archívny dokument. Je to živé svedectvo. Okrem toho existujú aj písomné záznamy. Napríklad farská kronika, alebo denné záznamy železničnej stanice Nitrianske Pravno. Prípadne by mala existovať ešte stará obecná kronika. Mala...

Ak bol schopný blahej pamäti Jožko Jablonický často na hodiny a minúty popisovať históriu SNP, verím že tých niekoľko dátumových disproporcií budeme vedieť dať do poriadku.

Takže ak sa niekto cíti na takúto seminárku, prípadne ŠVOČ-ku, budem mu nápomocný, ako sa bude dať.