História

Dnes v cykle staré fotky predstavujem neznámeho vojaka armády Slovenského štátu.

Po dlhom dlhom čase prinášam zasa niekoľko fotografií a komentárov. Jedná sa o pohľadnice, ale nie také, na aké sme zvyknutí. Už v jednom zo starších blogov som lúštil pôvod starej fotografie, ktorá slúžila ako pohľadnica. Aj nasledujúce (väčšinou) čiernobiele fotky mali rovnaký účel.

Zaujímavý zimný pohľad na hrad Strečno. Zaujímavá nie je ani tak zima a uhol pohľadu, ako to, že hrad je ešte zrúcaninou pred rekonštrukciou, čo znamená, že fotka pochádza z pred roka 1978. A pozornejší (prípadne domáci) si všimnú ešte jednu významnú zmenu. Viete akú? Páči sa vám pôvodná, alebo terajšia podoba?

Pre všetkých priaznivcov folklóru a histórie dediny napísala Zuzka Strečanská 115 strán dlhú knižku s názvom Lubená - Folkórna skupina z Poluvsia. Nájdete v nej všetko o histórii a postupnom rozrastaní sa Lubenej. Od narodenia Doda Strečanského (ktorého som otravoval aj ja ako stredoškolák, keď som chcel do svojej histórie Poluvsia vložiť kapitolu o ľudovom odeve) až po súčasnosť.

Nájdete tam aj zoznam členov (aktívnych aj bývalých) - šeckých tanečníkov aj muzikantov do jedného.

Zdá sa vám dnešný šoubiz príliš uletený? Tak sa dívajte.

Fotografia je svedkom dejín. Dokumentom je samotný obrázok - to čo na ňom vidíme. Ešte zaujímavejšie bývajú často podmienky vzniku. A najzaujímavejšie osudy fotografov.

Kto by nepoznal túto fotografiu? Každý ju videl aspoň raz.

Zdroj: http://higherpictures.com/wp-content/uploads/2007/04/untitled16.jpg

Názov je pomerne dlhý: Vojaci Červenej armády vztyčujú červenú zástavu nad ríšskym snemom.

Počas sviatkov sa mi dvakrát podarilo potvrdiť povesť učňa Ellisa Reddinga, keď som na požiadanie obratom dodal hliníkovú konvu na mlieko a tlačiareň Samsung CLP-300. A podarila sa mi ešte jedna vec. Usúdil som, že mám doma príliš veľa kníh a s niektorými sa musím rozlúčiť. Netešte sa, Edda a Kalevala zostávajú.

Ale Hrušovského Obrázkové slovenské dejiny musia uvoľniť miesto (hádam pre nejakú Gutembergovu tlač, ešte neviem :-)).

Takže: kniha v dobrom stave (má 73 rokov, tak nečakajte, že bude jak funglofka z Martinusu), väzba drží dobre, nič nechýba, ani nevypadáva.

Počas sviatkov som absolvoval veľmi zaujímavú vychádzku do oblasti, ktorú mám na dohľad a občas ňou aj prechádzam, ale len po hlavných ťahoch. Teraz som sa dostal aj do "bočných uličiek", či vlastne do bočných dolín. Je to oblasť medzi Drevenou a Žltou dolinou nad Kľačnom, na hranici medzi dolinou hornej Nitry (pramení na západnej hranici skúmaného územia, Vríckym sedlom a masívom Reváňa.

Tak som zasa objavil historickú osobnosť! Náhodou som našiel životopis G. K. Zechentera (Päťdesiat rokov slovenského života, Tatran 1974), začítal som sa a viem, že sa k nemu budem ešte dlho a často vracať. A aj k jeho iným dielam, ktoré sú voľne dostupné napríklad TU. Odporúčan napr. Poľovačku na medveďov.

 (Táto fotografia Laskomerského sa mi páči najviac. Je síce už z obdobia, keď bol "nad hrobom", ale vystihuje ho. Ten milý a šibalský pohľad. Toto je pohľad do jeho duše.)

Ak chcete byť skutočným expertom na 19. storočie na Slovensku, bez Zechentera to nepôjde. Jeho diela totiž žijú. Okrem významných osobností si spomína aj na bežných ľudí - baníkov, úradníkov, drevorubačov, farárov, profesorov, furmanov, či hostinských. Zvyčajne pridáva aspoň krátky životopis. A prekladá to jemu vlastným humorom.

V starých dobrých časoch, keď Československu vládol Gustáv Husák, fungovali múzeá ako vedecké inštitúcie a vydávali monografie, prípadne zborníky. Archeologička Marta Remiášová vydala vo vlastivednom zborníku Horná Nitra VI, vydanom vo vydavateľstve Osveta v roku 1974 krátku správu o zisťovacom výskume na lokalite Vyšehrad. Správa je zaujímavá, primerane vecná a dobre mapuje prvé roky výskumov na lokalite.

Ako historik a archeológ mám celkom slušný prehľad o nástrojoch, strojoch, prístrojoch a všetkom, čo sa v stredoeurópskom priestore používalo cca od roku  250 000 pred Kristom dodnes. Ale čo som objavil dnes, to som ešte nevidel. Čo ja -  ale nevedel to zatiaľ nikto. Ani Google netuší...

A tu je ten zázrak. Mavometer. Ak niekto viete, čo to je a na čo to slúži, tak píšte...