24. júna 1929 sa udial veľký deň v histórii dediny Považská Bystrica. Dovtedy tam existovala len farská škola, píla a tehelňa. V ten deň sa začala stavať fabrika.
I premnožili sa nám v šope myši. Vytiahol som teda osvedčenú pascu.
Vyrobená ktovie kedy ktovie ktorým drotárom.
Technológia stará sto rokov. Stále funkčná.
Slovensko je plné hradov a kostolov. Je v prirodzenosti hradu, že pochádza zo stredoveku a v prirodzenosti kostola sa táto vlastnosť nachádza poväčšinou taktiež. A k takýmto starým budovám sa viažu povesti, rozprávky a podobné útvary ľudovej slovesnoti. Postupom času k nim pribúdali útvary modernej slovesnosti autorov textov pre sprievodcov po hradoch. Ono je totiž jednoduchšie povedať, že z hradu A vedie tajná chodba do kostola B (aby návštevníci híkali a snažili sa ju odlupovaním historického obkladu nájsť), ako vysvetliť, že je to celé hlúposť. Vyvracači konšpiračných teórií o tom vedia svoje.
Dostala sa mi do rúk kniha spomienok Františka Mišejeho, komisára Hornonitrianskej partizánskej brigády, nazvaná "Revolučnou cestou". Vydaná bola v roku 1989. V takýchto memoároch, vydávaných za socializmu, si vždy rád zalistujem. Ani celkom neviem, čo tam hľadám. Zrejme len nezrovnalosti a vyslovené "halucinácie". Drsní partizáni likvidujú v stoji špaginmi od pása fašistov po tuctoch (kapitán Dabač hadr). Nájsť tam pravdivé tvrdenia je vždy práca, ale stojí za to.
V tomto krátkom príspevku sa pokúsim zamyslieť nad v literatúre dlhodobo propagovaným názorom, že hradisko (a neskorší drevozemný hrad) Vyšehrad je ranostredovekým centrálnym hradiskom, ktorému boli podriadené priľahlé oblasti Turca a Hornej Nitry.
Dnes ponúkam niekoľko obrázkov z repasu retro lustra. Pochádza ešte zo starého zariadenia domu a je taký pekný, že som nemal to srdce ho vyhodiť. Tak strávil asi desať rokov na povale šopy. Povala šopy doslúžila na jeseň a ja som musel zasa riešiť luster...
Najskôr demontáž všetkého, čo sa dá demontovať a vyčistenie špinavých častí.
V starom časopise Život (bohužiaľ neviem rok vydania, ale je ešte socialistický) bol uverejnený článok o Prievidzi. Krásna vec s krásnou kresbou (nepoznáte niekto autora tej kresby? ) Okrem kresby je krásna aj sonda do života prvej republiky (český žandár, chudobná vdova, čo si nepreberá poštu), etc.
Dostala sa mi do rúk už mierne raritná publikácia "Bojnice a okolie" od Jána Hajducha, vydaná v roku 1967. Nebudem vás unúvať písačkami o obsahu, dám pár zaujímavých fotiek s mojím popisom.
Rieky zasa na Slovensku zaplavujú domy, ihriská, garáže, polia, lúky.... Vždy to na jar robili a vždy to robiť budú. Tak funguje príroda. V zime sa voda naakumuluje v snehu a na jar sa pri oteplení (prekvapivo) topí. Funguje to na našom území od skončenia poslednej doby ľadovej (a fungovalo to aj počas nej a aj pred ňou - len trošku pozmenene).
Vždy ma prekvapí, že to niektorých ľudí prekvapuje.